Keď sa v utorok 22. septembra 2026 otvorila všeobecná rozprava 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, nešlo len o tradičný diplomatický rituál. Do New Yorku prišli lídri a ministri v čase, keď sa svet posúva od kríz k otvoreným konfliktom rýchlejšie, než ich stíha spracovať medzinárodná politika. Agentúra AP opísala náladu medzi diplomatmi tromi slovami: chaotická, problémová a nepredvídateľná.
Takéto hodnotenie nevychádza iba z rétoriky. V pozadí zasadnutia stoja dve eskalujúce vojny, otrasená globálna ekonomika, rast cien energií a aj slabnúca dôvera v to, že pravidlá, na ktorých stál povojnový poriadok, ešte dokážu brzdiť silnejších aktérov. Valné zhromaždenie síce nerozhoduje ako Bezpečnostná rada, no práve na jeho pôde býva najlepšie vidieť, ako hlboko sa svet rozchádza v tom, čo považuje za prijateľné.
New York ako zrkadlo svetového nepokoja
AP upozornila, že tohtoročné stretnutie prebieha v citeľne horšej atmosfére než pred rokom. V texte sa spomínajú pokračujúca vojna Ruska proti Ukrajine, rozšírený konflikt na Blízkom východe a zlyhávanie či absencia účinných mediačných snáh. Diplomatickí predstavitelia zároveň hovoria o útokoch na medzinárodné právo a o neschopnosti štátov nájsť širšiu zhodu pri otázkach mieru, bezpečnosti či klímy.
Generálny tajomník OSN António Guterres pri otvorení rokovaní varoval, že „trhliny sa zmenili na kaňony“. Vo svojom prejave pomenoval štyri veľké skúšky moci: vojnu a mier, nerovnosť, klimatickú krízu a umelú inteligenciu. Dôležité bolo najmä to, že ich nepredstavil ako oddelené problémy, ale ako súčasť jedného širšieho sporu o to, či bude moc vo svete viazaná pravidlami a spoluprácou, alebo sa presadí hrubá sila.
Téma tohtoročného zasadnutia znie „Obnoviť dôveru, zvládnuť premenu: Organizácia Spojených národov, ktorá prináša výsledky pre všetkých“. Už samotná formulácia naznačuje, že kríza sa netýka len vojen, ale aj samotnej legitimacy inštitúcií. Prezident 81. zasadnutia Valného zhromaždenia Khalilur Rahman pri otvorení pripomenul, že v OSN rastie kríza dôvery a že organizácia potrebuje oživenie, ak chce držať krok s meniacim sa svetom.
Nie iba vojna, ale aj únava z nefunkčnosti
Na OSN sa často hľadí cez prizmu veľkých prejavov a symbolických stretnutí. Tento rok však zaznieva aj tvrdšia otázka: čo ešte dokáže systém multilaterálnej diplomacie reálne presadiť? Bezpečnostná rada je dlhodobo paralyzovaná vetami stálych členov a pri najvážnejších konfliktoch sa z nej skôr stáva priestor na blokovanie než na riešenie. Valné zhromaždenie síce môže vyslať politický signál, ale jeho rezolúcie nemajú rovnakú záväznosť.
Aj preto sa čoraz častejšie vracia debata o reforme globálneho riadenia. Guterres ešte pred začiatkom hlavného týždňa vyhlásil, že starý globálny poriadok sa musí meniť, keďže rozloženie moci vo svete už nezodpovedá inštitúciám vytvoreným po druhej svetovej vojne. Najčastejšie sa spomína reforma Bezpečnostnej rady vrátane silnejšieho zastúpenia Afriky a ďalších regiónov, ktoré sa dlhodobo cítia podreprezentované.
To však nie je len technická debata o kreslách a vetách. V pozadí je širší spor o to, či medzinárodné inštitúcie ešte odrážajú realitu, alebo sa z nich stáva kulisa, v ktorej sa vedú správne formulované prejavy bez schopnosti meniť dianie na zemi. Práve tento pocit bezmocnosti je dnes pre OSN možno rovnako nebezpečný ako otvorená konfrontácia veľmocí.
Macron, Guterres a návrat „zákona džungle“
Výrazným momentom prvého dňa bol aj prejav francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Podľa správy OSN postavil svet pred voľbu medzi medzinárodným poriadkom a „zákonom džungle“. Varoval, že medzinárodné právo síce vždy presne nepopisuje realitu, ale určuje hranice prijateľného správania. Ak tieto hranice prestanú platiť, neoslabí sa len OSN, ale aj bezpečnosť menších a stredne veľkých štátov, ktoré sú na pravidlách existenčne závislé.
Táto línia sa opakuje vo viacerých prejavoch: obava, že svet nevstupuje do novej rovnováhy, ale do obdobia, v ktorom rastie počet centier moci bez spoločnej brzdy. Nie všetci lídri sa zhodujú na príčinách ani na vinníkoch, ale zhodujú sa v jednom: medzinárodný systém prechádza skúškou, akú nezažil celé desaťročia.
Prečo je to dôležité aj pre menšie krajiny
Pre malé štáty, medzi ktoré patrí aj Slovensko, nie je spor o svetový poriadok abstraktnou témou. Krajiny bez vojenskej alebo ekonomickej váhy sú výrazne závislejšie od toho, či platia pravidlá, či fungujú sprostredkovatelia a či sa agresia aspoň politicky pomenúva. Ak sa medzinárodné právo mení na selektívne používaný argument, malí hráči strácajú viac než veľmoci.
Zároveň platí, že samotná OSN nevyrieši konflikty, ak na to chýba vôľa hlavných mocností. Môže však pomenovať trend, vytvárať tlak, zhromažďovať podporu a udržiavať pri živote aspoň minimálny spoločný jazyk. Aj to je v časoch rozpadávajúcej sa dôvery hodnota, ktorú nemožno celkom odpisovať.
Zhromaždenie bez ilúzií
Tohtoročné Valné zhromaždenie OSN sa preto nezačalo optimistickými víziami o novom začiatku, ale skôr triezvym pomenovaním stavu sveta. Diplomati hovoria o neporiadku, šéf OSN o kaňonoch medzi štátmi a viacerí lídri o návrate surovej mocenskej politiky. Je to jazyk, ktorý by ešte pred pár rokmi na pôde OSN pôsobil ako prehnané varovanie. Dnes znie skôr ako opis reality.
Otázka nie je len, či sa podarí zastaviť jednotlivé vojny. Rovnako podstatné je, či sa podarí obnoviť aspoň časť dôvery, že pravidlá majú zmysel aj v čase, keď ich veľkí hráči testujú na hrane. Práve od toho bude závisieť, či sa OSN udrží ako fórum pre správu sveta, alebo sa bude čoraz viac meniť na miesto, kde sa už iba zaznamenáva jeho rozpad.
Ilustračné foto: Hugo Magalhaes / Pexels
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.