Takéto Vianoce na Slovensku oslávi približne 80 000 ľudí najmä na východe Slovenska.
Reč je o pravoslávnych veriacich, ale taktiež sa môžete stretnúť s označením Rusíni či Rusnaci. Treba spomenúť, že ich hlavným poznávacím znamením je reč, ktorej veľa ľudí nerozumie- rusnačtina. U pravoslávnych veriacich pri bohoslužbách je to taktiež staroslovienčina alebo aj cirkevnoslovančina.
(2).jpg)
Veriaci, ktorí používajú Juliánsky (starší) kalendár slávia vianočné sviatky až 6. januára. Tento kalendár je od Gregoriánskeho posunutý o 13 dní. Preto slávia sviatky neskôr než ostatní. Napríklad 9.januára Štefana a 13. januára Silvestra.
Svojím spôsobom je to výhoda, jeden sviatok môžu oslavovať hneď dvakrát. 
Týmto pravoslávnym Vianociam predchádza pôst počas ktorého sa zdržiavajú prejedania, najmä
mäsitých jedál a zábavy.
Tento článok vám príblíži vianočné zvyky a tradície, ktoré v rámci možností poctivo
dodržiavajú.
Hlavnou časťou Štedrého alebo aj Svjatoho večera je tiež štedrá večera, ktorá je ešte stále celá pôstna. Ešte pred ňou sa prestrie na stôl, pod obrus sa dajú peniaze a na stôl sa položí zrno, aby mali celý rok dosť peňazí a aby bola bohatá úroda. Niekedy zvykli okolo stola zaviazať reťaz, aby bola rodina súdržná. Pod stolom bola slama a v kúte izby snop s kosákom.
Večera niekedy pozostávala z dvanástich chodov, no dnes sa väčšinou varí už len šesť.
Začína sa spoločnou modlitbou a následne po nej pán domu zavinšuje celej rodine všetko dobré. Nasleduje prvý chod - cesnak a med. Ešte pred jedením gazdiná každému členovi rodiny naznačí medom na čelo kríž. Potom začnú jesť med a cesnak s chlebom alebo s vianočkou.
Nasleduje pôstná kapustnica (bez klobásy), tradičná hubová mačanka, domáci zemiakový šalát s rybou, ktorý sa zvykne aj vynechávať a nahradí sa pôstnejším jedlom, plnené pirohy a nakoniec makové alebo orechové bobaľky (opekance). Každý člen rodiny musí z každého jedla aspoň ochutnať.
Po večeri opäť nasleduje spoločná modlitba a po nej sa všetci poberú pod vianočný stromček, kde sa väčšinou nachádzajú len nejaké drobné a skromné darčeky nakoľko tieto sviatky sú pre nich zamerané hlavne na duchovnú a nie na komerčnú stránku.
Ešte tento večer sa všetci stretnú v cerkvi (kostol) nie na Polnočnej omši ale na Veľkom povečerí.
V minulosti ľudia zvykli piecť chlieb, ktorým vítali prvú návštevu v dome. Návštevník sa volal "polaznik" a šťastlivý polaznik bol len muž alebo dieťa. Tých šťastne vítali. Naopak nešťastlivým polaznikom bola žena. Tej rozlomili chlieb na hlave a zaželali jej nešťastie, ktoré im priniesla do domu.
Deň po Vianociach ( na Roždestvo Christovo) idú všetci do cerkvi na svätú liturgiu a po nej sa rodiny navštevujú, všetci sa teši a spievajú koledy. Zdravia sa pozdravom Christos Raždajetsja! - Slavite Jeho!
Tieto sviatky bohužiaľ takto slávi menej a menej ľudí nakoľko začínajú vtedy keď voľno končí. Preto kvôli problémom v práci a v škole ich veľa ľudí oslavuje podľa nového kalendára- 24. decembra.
