 sa stretli v Slovenskom inštitúte v Moskve na svojom zasadaní členovia a sympatizanti „Spoločnosti Ľudovíta Štúra“. Po prvý raz sa na rokovaní zúčastnili aj zástupcovia z Petrohradu)
V utorok (29. novembra) sa stretli v Slovenskom inštitúte v Moskve na svojom zasadaní členovia a sympatizanti „Spoločnosti Ľudovíta Štúra“. Po prvý raz sa na rokovaní zúčastnili aj zástupcovia z Petrohradu
Foto: Slovenský inštitút v Moskve
Mesto na Neve prezentovala doc. Viktória Knjažkova zo Slovanskej katedry Petrohradskej univerzity. V knižnici slovenského inštitútu členov a hostí privítal riaditeľ Slovenského inštitútu Ján Šmihula, ktorý sa im poďakoval za vykonanú prácu. Zároveň informoval o liste, ktorý dostali od ruského veľvyslanca na Slovensku Alexeja Fedotova. Vysoko v ňom ocenil vznik „Spoločnosti Ľudivíta Štúra“, činnosť ktorej považuje za mimoriadne dôležitú s cieľom rozvíjať a prehlbovať rusko-slovenský kultúrny dialóg, popularizovať a upevňovať vzájomné literárne vzťahy.
Vzhľadom na to, že od narodenia Alexandra Dubčeka uplynulo v týchto dňoch 95. rokov (27.11.1921-7.11.1992) rokovanie „Spoločnosti Ľ. Štúra“ pokračovalo vystúpením pracovníčky Slovanského ústavu Ruskej akadémie vied Elly Zadorožnjuk. Vo svojom referáte podrobne priblížila život „na svete najznámejšieho Slováka, ktorý presadzoval politiku s ľudskou tvárou“. Zároveň poukázala na to, že i keď A. Dubček nie je ani dnes vnímaný jednoznačne „nepopierateľne vošiel nielen do slovenskej, ale aj svetovej histórie“.
Ľudmila Širokova zo Slovanského ústavu RAV sa venovala „literárnemu životopisu“ A. Dubčeka. V tejto súvislosti pripomenula, že hoci jeho kniha pamätí „Nádej zomiera posledná“ (1993) vyšla v mnohých jazykoch, v ruštine vydaná dosiaľ nebola.
Predsedníčka „Spoločnosti Ľ. Štúra“ profesorka Alla Maškova potom podrobne predstavila tretie číslo almanachu Devín, ktorý „Spoločnosť“ vydáva. Aj toto číslo prináša mnoho zaujímavého, objavného i poučného. Medzi také patrí úryvok z dosiaľ nepublikovaného románu Vincenta Šikulu o Ľudovítovi Štúrovi „Nad Moravou drevený most“, ďalej publikuje referáty, ktoré odzneli na konferencii, venovanej spisovateľovi, publicistovi a politikovi S. H. Vajanskému, od smrti ktorého uplynulo tento rok v auguste 100 rokov, či preklady súčasných slovenských poetov Rudolfa Juroleka, Dany Podrackej a Erika Jakuba Grocha.
Na záver stretnutia priblížila prekladateľka Anna Peskova román Petra Krištúfka „Šepkár“, ktorého ruský preklad bol slávnostne prezentovaný práve na zasadaní „Spoločnosti Ľ. Štúra“. Ocenila veľmi zaujímavý a ľahký štýl autora. Preklad románu vníma ako „malý vklad ruského čitateľa do slovenskej literatúry“.
Predsedníčka „Spoločnosti Ľ. Štúra“ Alla Maškova poukázala v následnej diskusii na to, že v ruskom jazyku sa vydáva veľmi málo súčasnej slovenskej literatúry, keď dodala, že román „Šepkár“ je po približne 20-tich rokoch prvým súčasným slovenským románom, vydaným v ruštine. Podľa jej slov je to veľmi málo, pričom uviedla, že napríklad v Maďarsku vyšlo v poslednom období okolo 40 slovenských románov.
