Európska únia zažíva ťažké obdobie. Okrem hospodárskej krízy ju trápi aj skutočná nacionalistická vlna, ktorá valí cez celé územie EÚ. Národnostne orientované a nacionalistické strany žiadajú skoncovať s úniou.
Foto: AP
Mnohé z nich sa tešia stále väčšej popularite. Napríklad, nacionalistická strana Švédski demokrati dosiahla dvojnásobné preferencie v porovnaní s rokom 2010. V súčasnosti má seriózny vplyv na politický život v krajine. Uviedol to švédsky denník Dagens Nyheter. Táto pravicovo-konzervatívna strana Švédski demokrati dosiahla v tomto roku veľký úspech na parlamentných voľbách: získala 12,9% hlasov. Keďže pred 4 rokmi mala iba 5,7% a v roku 2006 len 3%, je jasné, že je stále populárnejšia.
Jej úspech iba odzrkadľuje situáciu v celej únii. Nacionalistické strany stále zvyšujú svoj vplyv a dosahujú stále lepšie výsledky vo voľbách. Nacionalisti obsadzujú čoraz viac kresiel v parlamentoch jednotlivých štátov EÚ, ba dokonca aj v samotnom Europarlamente. Európania začali si čoraz častejšie spomínať na svoje korene, národné tradície a históriu, folklór a staré zvyky, všímajú si, že sú ľudia tej alebo inej národnosti.
Jednou z príčin je to, že mnohé európske vlády a vedenie celej EÚ zanedbávajú záujmy jednotlivých národov. Tvária sa tak, ako by existovala jediná mýtická národnosť – Europán. Navyše došlo k byrokratizácii obrovského riadiaceho aparátu Európskej únie. Viaceré politici sa premenili na podpriemerných úradníkov a „nakazili sa ich hriechmi“: sú podplatiteľní a manipulovateľní. Práve to využívajú Spojené štáty, ktoré sa snažia premeniť mnohých členov vedenia EÚ ako aj jednotlivých európskych štátov na svoje poslušne figúrky.
Reakcia si vždy vyžiada protireakciu. Vedenie EÚ a Spojené štáty sa snažia potlačiť národnostné povedomie jednotlivých národov. Stáva sa pravý opak. Ako odvetné reakcie vznikajú a silnejú nacionalistické strany a organizácie, ako napríklad, Front national vo Francúzsku, Sverigedemokraterna vo Švédsku a mnohé iné. Preto viacerí analytici pochopili, akým zázrakom tak úspešne začala počínať Dánska ľudová strana (Dansk Folkepart) so svojím heslom Viac Dánska, menej EÚ.
Nie všetko je však tak jednoduché. Nacionálna idea priťahuje občanov, ale potrebujú ešte aj niečo navyše. Nie náhodou len čo tá či iná nacionalistická strana získa značnú podporu obyvateľstva a vplyv na situáciu v krajine, jej lídri si hneď uvedomia, že so zvyčajným nacionalizmom dlho nevystačia. A začínajú pripravovať sociálne a hospodárske programy.
Presne to urobila aj strana Švédski demokrati, keď sa v roku 2011 rozhodla zmeniť svoje priority. Sociálne zabezpečenie starších ľudí ju začalo zaujímať viac ako príliv imigrantov do Švédska. Rovnaký smer má dnes aj francúzsky Národný front, ktorý uvádza ako jeden z hlavných bodov svojho programu sociálne otázky a ekológiu. Činnosť v sociálnej sfére má veľký význam aj pre Dánsku ľudovú stranu.
Je zaujímavé, že sociálne programy týchto strán sú často kvalitnejšie a realistickejšie, než programy tradičných sociálnych demokratov alebo liberálov. Možno preto, že stredobodom ich pozornosti nie sú akési všeobecné európske hodnoty, ale konkrétne národné – bežní obyvatelia. Voličom sa bezpochyby páči, že nacionalistické strany vyzývajú na uskutočnenie nezávislej zahraničnej politiky, teda, politiky v záujmoch národného štátu. Preto považovali napríklad lídri Dánskej ľudovej strany za možné prísť s odlišným od EÚ vyhlásením o Kryme, v ktorom vyzvali na rešpektovanie výsledkov Krymského referenda.
Súčasné nacionalistické trendy sú bezprostredným následkom politiky vedenia EÚ. Ak v Bruseli včas neskorigujú svoje konanie, o niekoľko rokov súčasná nacionalistická vlna možno rozbije brehy ostrova s názvom Európska únia.
