NázorObčana.sk

Pavol Hrušovský – asi najkonzervatívnejší kandidát na prezidenta. Patrí mu, teda podľa kritikov, najlepší prejav v ére samostatnosti. Pravdou, ale je, že tento prejav k 10. výročiu SR mu písali Ján Čarnogurský a nebohý Milan Zemko. Jeho názory sú totožné so stranou KDH, kde bol predsedom.  Pokojné vystupovanie vytvára dojem, že tento politik nemá svoj názor.

Prvýkrát sa stýl pred vážnejším rozhodnutím počas druhej Dzurindovej vlády. Podal demisiu z postu predsedu vlády a vláda padla. Príčina? Zmluva o výhrade vo svedomí, ktorá dodnes nie je vyriešená. Prijatím zmluvy sme sa zaviazali, keď bol vo vláde Hrušovský a bez akejkoľvek diskusie sa prijala Vatikánska zmluva. Dôsledkom toho je, že práve tento kandidát môže za to, že mimo EÚ a NATO nám podmienky môže diktovať aj Vatikán. Tu možno pochybovať, či jeho rozhodnutie prijať takúto zmluvu, opäť neubralo na samostatnosti Slovenska.

Takúto rozhodnú predstavu už, ale nemal pri ponuke vládnuť so SMER-om. Dlho trvalo, pokiaľ sa zo strany KDH ozvalo jasné nie. Hovorilo sa, že práve tu sa ukázal charakter Pavla Hrušovského, ktorého počas prvej Ficovej vlády na poste predsedu strany vymenil Ján Figeľ. Práve v tomto období začalo byť v strane dusno. Paktovanie s vládnou stranou sa nezmenilo zmenou šéfa, stranu opustili Procházka, Lipšic a spol. Tu možno pochybovať o slovách, ktoré Hrušovský povedal pre čitateľov jedného internetového média – vraj sa nikdy nehrnul k moci za každú cenu a vždy si stál za názorom, ktorý zastával pred voľbami.

Problém je aj v tom, že Hrušovský má názory, respektíve nenázory, ktoré nedokážu spojiť všetkých voličov pravice. Hneď od začiatku oznámenia kandidatúry sa hovorí, že opozícia už naozaj melie z posledného. Nemožno odoprieť tomuto kandidátovi ,,noblesu“ s akou vystupuje. Nemá problém odpovedať kolegom, ktorý ho označujú za alkoholika.

Jednou vetou: Nešťastná voľba pravicového trojlístka.

Helena Mezenská – jediná žena, ktorá kandiduje na prezidenta. Viacerí voliči, by radi videli v paláci ženu. Úloha prezidenta nespočíva vo ,,veľkej“ politike, ide najmä o reprezentáciu krajiny. Tu, ale končí výhoda Mezenskej, že je žena a dosť. Politička, ktorá Slovensku hovorila cca 5 minút z duše. Jej prejav v parlamente, ktorý kritizoval rozkrádanie štátu, korupciu a nejasnú budúcnosť ju dostal k obľúbeným politikom. ,,Ľudia ju začali prehovárať, aby išla kandidovať na post prezidenta.“ Dlho nemuseli.

Vtipná žena, kandidovať pôjde, ak bude mať podporu sedemdesiat percent, nakoniec jej stačilo vyše 21-tisíc podpisov, aj to ich ledva stihla odovzdať, dokonca by prijala, aj podpisy poslancov. Nedokáže odmietnuť tlak ľudí, ktorí ju chcú vidieť kandidovať. Ani zďaleka nemožno hovoriť o konci vtipných vysúpení, ktoré spestrujú jej kandidatúru, napr. podporovanie zdravej výživy, lebo obezita je nezdravá, vesmírne energie hovoria... Všetko pomerne pekné, ale čo s tým? Sama verí, že ak sa dobrí ľudia spoja, tak v tejto krajine bude lepší život. Vo voľbách túži spojiť 70% voličov.   

Jednou vetou: Ak by nebola korupcia, bolo by tu dosť pre všetkých.

 Gyula Bárdos – prezident, ktorý bude spájať a riešiť problémy menšín. Problémy všetkých menšín na Slovensku sú si podobné a prezident z dielne SMK by ich chcel riešiť, prezident má byť pre všetkých občanov, a to sú aj menšiny. Most, teda strana, ktorá by mala sympatizovať s kandidátom maďarskej menšiny, dáva od Bárdosa ruky preč.

Je otázkou, či je vhodné, aby do druhého kola postúpil kandidát, maďarskej strany. Všetci politici, a to aj tí z pravice očakávajú, že do druhého kola postúpi premiér. A tak si myslí strana Most, že podporou tohto kandidáta sa ľavica, v podobe SMER-u dostane k úplnej moci. Takže koho vlastne Bárdos spája? Nedohodli sa na ňom ani politické špičky jednej menšin a majú ho podporiť voliči, všetkých menšín? Jediné čo môže priniesť podobný kandidát, je obnova maďarskej otázky, ktorú otvárali Ján Slota a Pál Csáky. Na druhej strane môže prekvapiť, možno bolo slovenských politikov dosť.

Jednou vetou: Spojiť menšiny je ťažšie ako si myslel.