V ostatných týždňoch niektoré západné média prekvapivo zmenili svoje postoje a už vôbec nepochvaľujú rozhodnutie ukrajinského prezidenta, ktorý do ministerských funkcií menoval cudzincov. Prízvukujú, že tieto „legionári“ Ukrajinu nezachránia...
Foto: http://www.ipukr.com
Dokonca mnohé z nich poukazujú na to, že tieto ministri nebudú hájiť záujmy ukrajinského ľudu: vlastne čo s tým majú spoločné? Majú iné záujmy. Napríklad Marco Mayer z rakúskeho časopisu Contra Magazine priamo píše, že Ukrajina sa stáva kolóniou Spojených štátov. Analyzuje životopisy a kariéru troch cudzincov, ktorých Petro Porošenko 2. decembra menoval do funkcie ministrov.
„Nová ministerka financií Natália Jaresková je bývalou pracovníčkou Bieleho domu. Nezaujíma ju hospodárska a finančná situácia krajiny, ale lukratívne štátne podniky, ktoré by sa dalo privatizovať. Toto sú záujmy jej činnosti. Minister ekonomického rozvoja Aivaras Abromavičius taktiež vlastní finančné štruktúry, ktoré majú veľmi tesné kontakty s partnermi v Spojených štátoch. Koho záujmy teda prezentujú noví ministri?“ prízvukuje.
Ani nový minister zdravotníctva Ukrajiny Alexander Kvitašvili nevyvoláva u novinára žiadny optimizmus: „Predtým pracoval pre prezidenta Gruzínska Michaila Saakašviliho. Vieme, koho prezentuje Saakašvili. Preto iba veľmi naivný človek môže veriť, že títo ministri budú pracovať v prospech Ukrajiny, hájiť záujmy jej ľudu. Hája úplne iné záujmy. Aj samotný Porošenko jednoducho realizuje v krajine politiku, ktorú diktujú USA,“ zdôrazňuje.
Niektoré západné média poukazujú na to, že minister ekonomického rozvoja Abromavičius ani neskrýva, že pripravuje privatizáciu viacerých štátnych podnikov a tieto podniky mieni odovzdať do rúk americkým záujemcom. Pripomínajú, že pre zmenu viaceré nemecké spoločnosti mienia vykúpiť takmer celú ornú pôdu na Ukrajine.
Uvádzajú aj konkrétne príklady. Pred niekoľkými dňami americká spoločnosť sa stala väčšinovým vlastníkom bývalého štátneho podniku – prednedávnom sprivatizovaného lukratívneho prístavu v meste Iľičevsk /na snímke/ blízko Odesy. V súčasnosti polovica akcií tohto prístavu je vo vlastníctve amerického fondu priamych investícií Siguler Guff & Company, štvrtina je majetkom nemeckej spoločnosti SRR Deutschland a ďalšia štvrtina akcií patrí ukrajinskému oligarchovi Andrejovi Pavľutinovi.
Niektoré média ironizujú, že sa takto spĺňa sen viacerých Ukrajincov, ktorí sa chceli spojiť s Európou, ale sa ten sen realizuje trochu odlišným spôsobom, ako si to predstavovali. Do Európy Ukrajincov nepúšťajú, ale Európania a Američania sami prichádzajú na Ukrajinu a privatizujú všetko, čo sa len dá. Prízvukujú, že opakuje sa starý scenár, ktorý sa používal vo viacerých krajinách: onedlho štát a domáci podnikatelia stratia takmer všetky podniky a spoločnosti, ktoré sú aspoň trochu zaujímavé. Všetko „jemne a potichu“ prejde do rúk zahraničných majiteľov. Nič osobné – je to iba biznis...
