Určite drvivá väčšina našich čitateľov, aby si rozlúštila, o čom sa hovorí v titulku tohto článku, si musí siahnuť po slovníku, zalistovať si v encyklopédii alebo pohľadať informácie na internete. Jediné, na čo si prídu, že žena sa stala veľkým šéfom
Foto: http://gagauzinfo.md/
Celá vec je v tom, že sa v miniatúrnom regióne – Gagauzsku 22. marca konali voľby. Obyvatelia tejto autonómnej republiky na juhu Moldavska si volili hlavu regiónu – baškana. Vlastne by sme ho mohli označiť za predsedu vlády tejto autonómnej oblasti. Po prvý raz v 20-ročnej histórie tejto autonómie voľby vyhrala žena – Irina Vlachová. Vyhrala už v prvom kole, keď ju podporili 51,11 percenta voličov /32 543 ľudí/. Druhý v poradí kandidát Nokolaj Dudoglo získal iba 19,05 percenta hlasov /12 154 voličov/.
K víťazstvu Irine Vlachovej vzápätí zablahoželalo celé vedenie Moldavska – predseda parlamentu Adrian Kandu a premiér Kirill Gaburič, ako aj ministri zahraničných vecí Ruska, Turecka a neskôr aj mnohí iní. O niekoľko dní, 15. apríla, sa v hlavnom meste Gagauzska – Komrate, na námestí Víťazstva, sa o 11. hodine miestneho času uskutoční slávnostná inaugurácia nového baškanu Gagauzska – Iriny Vlachovej.
Čo je to vlastné Gagauzsko alebo v tunajšej reči – Gagauz Jeri? Je to autonómna oblasť vytvorená na juhu Moldavska. „Poskladali“ ju z miest a dedín, kde vyše 50 percent obyvateľov tvoria Gagauzi a taktiež z tých obcí, kde sa občania v referende rozhodli, že chcú patriť do Gagauzska.
V decembri r. 1994 moldavský parlament schválil zákon o zvláštnom legislatívnom štatútu Gagauzska – región získal autonómiu. Od 22. júla Vulkaneštský, Komratský a Čadyr-Lungský okresy sa stali vnútornými oblasťami Gagauzska. Neskôr v následku referend hranice Gagauzska sa trochu zmenili a pripojila sa k nemu aj časť Besarabského a Taraklijského okresov. V r. 1999 v následku administratívnej reformy Autonómna územná oblasť Gagauzsko bola oficiálne uzákonená v ústave Moldavska.
Lenže po nových otrasoch na politickej scéne v Moldavsku a okolitých krajinách v Gagauzsku 2. februára 2014 usporiadali nové referendum. Vyše 98 percent obyvateľov podporilo integráciu Gagauzska do Euroázijského colného zväzu, ktorý tvoria Rusko, Bielorusko, Kazachstan a stále sa pripájajú aj noví členovia. Taktiež sa občania v referendu vyslovili aj za možnosť odčlenenia Gagauzska od Moldavska v prípade štátneho prevratu v republike alebo straty jej nezávislosti. Moldavska vláda vyhlásila toto referendum za nezákonné a jeho výsledky neuznala.
Gagauzsko je to iba o niečo vyše ako 150 tisíc obyvateľov. Vyše 82 percent tvoria Gagauzi /takmer 128 tisíc/, 5 percent Bulhari, 4,8 percenta Moldavci, 3,8 percenta Rusi, 3,2 percenta Ukrajinci a približne 1 percento obyvateľstva tvoria občania iných národností. Oficiálnymi jazykmi autonómie sú gagauzský, moldavský a ruský. Takmer všetci obyvatelia tu komunikujú v gagauzčine a ruštine. Je zaujímavé, že drvivá väčšina obyvateľov preferuje, aby sa na základných a stredných školách ich detí študovali v ruštine, preto prakticky celé školstvo v Gagauzsku je takpovediac „ruské“... .
Po svojom víťazstve v „prezidentských voľbách“ Irina Vlachová vyhlásila, že mieni zlepšiť život v tejto autonómii. Za priority zahraničnej politicky označila veľmi dobré hospodárske a kultúrne vzťahy s Ruskom. Verí, že do Gagauzska dokáže prilákať veľa investorov, hlavne z Ruska. Hneď po svojom zvolení prezradila tri novinky /viď video/: „Po prvý raz v histórii Gagauzskej autonómie kandidát vyhral voľby v prvom kole, po prvý razy baškanom sa stala žena a takisto po prvý raz je to zástupca mesta Komrat. Verím, že tieto tri novinky pozitívne ovplyvnia našu prácu,“ podčiarkla.
Zdôraznila, že začína konzultácie so všetkými politickými a hospodárskymi štruktúrami v regióne. Prezradila, že vedenie Gagauzskej autonómie ešte 2. februára podpísalo s vedením Moskovskej oblasti Ruska dohodu o hospodárskej, obchodnej a sociálnej spolupráci a investíciách. Podčiarkla, že po jej zvolení sa teraz realizácia dohody rozbehne naplno.
„Naši partneri vybudujú v Gagauzsku nové podniky, čím vytvoria veľký počet nových pracovných miest. Taktiež sa otvárajú vynikajúce možnosti exportu našej poľnohospodárskej produkcie do Ruska, hlavne, broskýň, jabĺk, hrozna, ovocných a zeleninových konzerv a pod. Tým čiastočne zjemníme nepríjemný tlak obchodných sankcií voči republike Moldavsko. Naši ruskí partneri ponúknu mnohým našim ľuďom pracovné príležitosti v Moskve a Moskovskej oblasti. Ale naši občania tam neodídu nastálo. Bude to iba dočasná práca, aby mohli pomôcť svojim rodinám. Keď sa hospodárska situácia v Gagauzsku zlepší, naši občania, ktorí odídu do Ruska, vrátia sa domov. Ale v súčasnosti im musíme pomôcť získať prácu, zarobiť si a pomôcť svojim rodinám,“ podčiarkla.
Irina Vlachová vo svojej novej funkcie absolvovala aj prvú „zahraničnú premiéru“. Navštívil ju riaditeľ zastupiteľstva Rady Európy v Republike Moldavsko Jose Luisa Errero /viď video/. Rokovali o situácii v Gagauzsku, ako aj v celom Moldavsku, o možnostiach spolupráce v sociálnej sfére medzi štruktúrami EÚ a vedením Gagauzskej republiky. Európskeho hosťa Irina Vlachová pozvala aj na svoju inauguráciu 15. apríla.
