Tisíce spoločností po celom svete denne robia prieskumy verejnej mienky. Občas tieto prieskumy viac-menej odzrkadľujú reálnu situáciu, inokedy sú absolútne skreslené. Tak alebo inak, pomáhajú zmapovať dianie a zozbierať informácie o názoroch ľudí.
Foto: belta
Prieskumy verejnej mienky politici často využívajú na „podporu“ vlastnej pozície a snažia sa ovplyvniť výsledky. To sa dá. Šéf istej agentúry raz otvorene povedal, že výsledky prieskumu budú závisieť od dvoch faktorov: kto konkrétne objedná vykonanie prieskumu a koľko za to zaplatí... Podvody sa zisťujú príliš často, preto občania týmto prieskumom síce trochu veria, ale berú ich s veľkou rezervou.
Občas prieskum je zaujímavý aj kvôli tým alebo iným spôsobom položeným otázkam. Napríklad práve podobnou zaujímavou otázkou operovali organizátori nedávneho prieskumu verejnej mienky v Bielorusku. Uskutočnil ho dosť známy v Európskej únii Nezávislý inštitút sociálno-ekonomických a politických prieskumov.
A Bielorusom položili pomerne prekvapivú otázku: „Čo by ste urobili, keby sa Rusko za pomoci zbraní pokúsilo pripojiť ku svojmu územiu Bielorusko?“ Organizátori prieskumu ponúkli 3 varianty odpovedí: 1. So zbraňami v rukách by som bránil nezávislosť štátu, 2. Prijal by som túto novú situáciu a prispôsobil by som sa tomu, 3. Uvítal by som takú zmenu.
Novinári Nemeckej vlny, ktorí priniesli výsledky tohto „netradičného“ prieskumu neskrývali, že výsledky ich prekvapili. Iba 18,7 percenta Bielorusov by vzali zbrane do rúk, aby sa bránili proti ruskej agresie. Takmer polovica – 47 percent by sa pokojne prispôsobili zmenám. Ďalších 15 percent obyvateľov krajiny by podobné zmeny dokonca vítali.
Výsledky tohto prieskumu komentovali predstavitelia bieloruskej opozície. V rozhovore pre Nemeckú vlnu František Večerko, bieloruský opozičný aktivista, líder mládežníckej frakcie Mládež /Mladz/ politickej strany Bieloruský národný front, prízvukoval, že sa situácia v Bielorusku mení. „Kým pred 15 rokmi väčšina Bielorusov seba samotných považovala za Rusov, v súčasnosti sa v nich „prebúdza ich národnostná identita“ a považujú seba za Bielorusov,“ podčiarkol.
Na otázku, prečo Bielorusi teda nemienia so zbraňami v rukách obraňovať svoju vlasť, Večerko zdôraznil, že v ostatných stáročiach na území Bieloruska bolo príliš veľa vojen, smrti a krvi a preto Bielorusi už nechcú žiadnu vojnu.
Potvrdila to aj ďalšia opozičná aktivistka tej istej frakcie Mládež Jekaterína Romaškevičová. Poukázala na to, že po druhej svetovej vojne na území Bieloruska panoval mier a pokoj a viacerí si už nevedeli predstaviť, čo je to vojna. „Dnes to už nevyzerá tak abstraktne a veľmi vzdialené, ako je to v prípade ozbrojených konfliktov na iných kontinentoch. Blízko našich hraníc sa odohráva ozbrojený konflikt – s krvou a smrťami. A to nik z nás nechce. Nechceme, aby sa niečo podobné odohralo v Bielorusku,“ podčiarkla.
František Večerko uznáva, že organizátori prieskumu nepoložili celkom korektnú otázku: “Bielorusi nechcú bojovať vo vojne – to je pravda. Je jasné, že by si bránili svoju nezávislosť, ako sa to stalo aj počas slávnej bitky pri meste Orša v r. 1514. Na druhej strane vieme, že je to nereálne, žeby Rusko napadlo Bielorusko.“
Líder Rady Medzinárodného konzorcia EuroBielorusko Vladimír Mackevič ten istý výsledok komentuje takpovediac z opačného konca: „Takmer 19 percent Bielorusov je ochotných brániť svoju nezávislosť – je to určite potešiteľný fakt.“ Zástupca predsedu hnutia „Za slobodu“ Ales Logvinec prízvukuje: „Je to slušný počet. Svedčí to o tom, že si Bielorusi cenia svoju suverenitu.“
Riaditeľ Centra európskych prieskumov Alexander Adamianc poukazuje na to, že sa zatiaľ iba malo ľudí v Bielorusku zamyslelo sa nad významom suverenity alebo vlastnej identity. Pripomína odlišný historický vývoj Bieloruska od napríklad Poľska, Litvy, Ukrajiny a pod. Prízvukuje, že sa v tejto krajine ešte nesformovalo také silné národnostné vedomie, ako vo mnohých iných štátoch.
Riaditeľ Centra pre otázky európskej integrácie Jurij Ševcov sa taktiež pozerá na daný problém z inej strany: „Rusi a Bielorusi sú to natoľko blízke národy, že nemôže vzniknúť ani náznak, žeby Rusi bojovali proti Bielorusom a Bielorusi proti Rusom. Treba poukázať na to, že otázka položená organizátormi tohto prieskumu a „pseudosociológmi“ je nekorektná. Je položená v mimoriadne tvrdej paradigme. Prečo by Bielorusov zahnali do kútu otázkou, čo budú robiť v prípade, ak Rusko napadne Bielorusko? Prečo by to Rusko robilo? Toto je otázka pre pseudosociológov... Jasné, že je to nezmysel. Ak položíte nezmyselnú otázku – akú odpoveď potom očakávate? Je to fraška,“ zdôrazňuje.
Predseda bieloruskej politickej strany Spravodlivý svet Sergej Kaľakin tiež poukazuje na hypotetickú formu otázky a hovorí o nezmyselnosti diskusie o ruskej vojenskej hrozbe. „Aká bola otázka, taká bola aj odpoveď. Ale hlavné, podľa mňa, je to, že drvivá väčšina Bielorusov si nič také ani predstaviť nemôže – ani v najhoršom sne. Možnosť vojny s Ruskom je úplne vylúčená. To isté si myslí aj drvivá väčšina skúsených expertov,“ podčiarkol.
Bieloruské média veľkú pozornosť tomuto prieskumu nevenovali, pretože ho považovali za nezmyselný. Iba niektoré média poukázali na to, že otázka bola nekorektná, neaktuálna a hlúpa. Zopár ironických novinárov navrhlo zorganizovať prieskum a opýtať sa občanov, ako by reagovali, keby ich krajinu napadlo NATO alebo USA. Prízvukovali, že by odpovede Bielorusov boli úplne odlišné ako v prípade prieskumu Nemeckej vlny...
