Slovami, ktoré od kandidátov nebudeme počuť. Jeden chce návrat k hodnotám, ktoré priniesol rok 1989, druhý horí za vlastnú pravdu a tretí má vzor v súčasnom prezidentovi.
Milan Kňažko – podľa jeho slov nemáme kritizovať, že niekoľko rokov slúžil Mečiarovi ako ,,reklamná“ postava, aj vďaka nemu bol Mečiar populárny. Hovorí, ale, že aj Kňažko sa stal tým, kým je vďaka Mečiarovi. Nenaletel mu len on sám, ale naletela mu väčšia časť Slovenska. Tak, teda dobre, ale kde bol po celé tie roky?
Pre mladšie ročníky, ktoré sa o komunistoch len učia, je práve Kňažko symbolom 17. novembra 1989. Práve ideály tohto dňa, chce tento kandidát vrátiť do spoločnosti. Utvorte koridor, ide Milan, možno aj takto si predstavuje svoju kandidatúru. Po znechutení politikou sa utiahol a viedol si svoj život. Nijako nekomentoval, nekritizoval a ani nechválil rozkrádanie, korupciu a bezprávie v tomto štáte. Teraz sa z neho opäť stáva politik, zástanca občana. Po všetkých rokoch, čo bol riaditeľom Jojky, rokoch strávených na golfe u Kmotríka a občasného úsmevu v nejakej reklame. Začal kritizovať, kde je Slovensko a ako sme upustili od roku 89´. Čo tak zrazu?
Predovšetkým ide o dobrého herca, jeho úsmevy a rozhorčenie môžu a niekedy aj sú hrané. Dôchodok umelca, ktorý síce bol zaslúžilý, ale sa tohto titulu vzdal – pred tým oň bojoval, tento dôchodok je mizerný oproti tomu, čo ho čaká po štyroch rokoch pobytu v paláci. Ako povedal, raz Lasicovi a Satinskému, je ťažké sa pretvarovať aby pôsobil sympaticky, nonšalantne a šarmantne. Potom konečne príde domov a začne byť skrátka chrapúňom.
Herectvo nie je len hranie dopredu nacvičeného diela, Kňažko to dokázal v niekoľkých diskusiách, kde bol na ,,koni“. Treba sa, ale zamyslieť, nad tým, že svoje názory nielen hovorí, ale ich vie aj odohrať. Výsledkom toho je, že sa z neho stáva neodolateľný politik, ktorý rozumie veci. V tomto prípade je naozaj na mieste otázka: Kde bol doteraz, a či nevidel odklon od 89´? Videl, ale doteraz mu vyhovovalo byť ticho a teraz sa opäť rozhodol vystúpiť a hrať chápavého, rozumného a zo srdca hovoriaceho človeka.
Jednou vetou: V prvom rade herec.
Ján Čarnogurský – ak sa pozrieme na Ukrajinu, ktorá sa rozdelila na dva tábory, kde jeden podporuje vstup do EÚ a druhému táboru ide o sympatie Ruska, Čarnogurský toto zmýšľanie môže priniesť na Slovensko. Jeho orientácia je silno proruská, teda v otázke, či únia alebo Rusko má jasno. Hoci, túto otázku už v poslednom čase rieši populisticky, možno áno, možno nie, nakoniec uvidí, čo funguje na voličov.
Presne Ján Čarnogurský je ten politik, ktorý odmietal vznik samostatného štátu. Vznik toho štátu, ktorý chce teraz ako prezident reprezentovať. O istej samoľúbosti, ktorú u neho možno nájsť, hovorí aj stránka, ktorá predstavuje program kandidáta. Panprezidentcarnogurský, volič si tak môže hneď a zaraz vyskúšať ako bude znieť jeho oslovenie, v prípade, že tieto voľby naozaj vyhrá.
Život ho naučil aká je dôležitá pravda, práve preto má jeho program body ako: anglický jazyk od 2. ročníka ZŠ, zvýšenie minimálnej mzdy, lieky dôchodcom zadarmo, výstavba nájomných bytov pre mladých... na to, že sa o Čarnogurskom hovorí ako o štátnikovi, ktorý by úlohu prezidenta mohol zvládnuť, jeho program si z voliča robí dobrý deň. Podobne ako ostatní, aj on vsadil na zaujatie a menej na pravdu, ktorá je pre neho, tak dôležitá.
Netreba zabudnúť, že sa mu podarilo brnknúť na Kotlebovu strunu, pomoc vyriešiť Dobrovodského problémy je celkom pekný ťah, teda minimálne pre voliča názorovo blízkeho ku Kotlebovi. Na tento sľub, ako aj na iné sa po voľbách veľmi ľahko zabudne.
Jednou vetou: Dôležitá pravda sa dá vždy upraviť.
Jozef Šimko – primátor Rimavskej Soboty, ktorý v politike vymenil viac strán, ako kabátov za život. Člen KSČ, HZDS, HZD a kandidát strany Moderného Slovenska Milana Urbaniho.
Kandidát pred niekoľkými rokmi podporoval súčasného prezidenta Ivana Gašparoviča a napriek tomu, že náš terajší prezident cíti sociálne, Šimko očakáva, že Gašparovič podporí aj jeho. Gašparovič je podľa neho dobrý prezident, ktorý Slovensko dôstojne reprezentoval doma a v zahraničí. Ľudia na Slovensku si ho vážia a majú radi. Má pravdu, veď po policajtoch a blondínkach je Gašparovič až tretím, na koho účet sa tvoria vtipy, v ,,komixových“ možno vyhráva.
Necíti sa byť ,,štatistom", ktorý len zoberie pár hlasov a tým podporí štatistický úrad. Známe mená sú tí kandidáti, ktorí môžu za to ako to na Slovensku vyzerá. Zo všetkého, ale vynecháva Gašparoviča, ktorý svoj názor zastával aj po zvolení, príkladom môže byť nevymenovanie generálneho prokurátora.
Otázky novinárom zodpovedá štýlom arogantným a nič prakticky nezodpovie. V politike je už roky, vie ako to v nej beží, nebol pri rozkrádaní štátu. Takéhoto svätca si asi ani nezaslúžime. A možno sú jeho názory, len nádory, ktorými sa chce zviditeľniť pred blížiacimi sa voľbami primátorov. Prezidentská kampaň a následná primátorská, môže priniesť úspech. Teda, ak si ho za prezidenta nezvolíme.
Jednou vetou: Nemá žiadne hriechy, a preto chce byť prezident.
Foto: TASR,SITA
