Poslanci OĽANO prichádzajú s návrhom na zjednodušenie postupu pri zabezpečovaní stravy pre zamestnancov. Stravovacie poukážky by mohol nahradiť finančný príspevok zamestnávateľa v rovnakej hodnote.
V priebehu niektorej z najbližších schôdzí sa zrejme bude parlament zaoberať návrhom novely zákonníka práce, ktorý by mal priniesť zmenu v dlhodobo komunikovanej otázke povinnosti zamestnávateľov zabezpečovať pre zamestnancov jedno teplé hlavné jedlo v priebehu pracovnej smeny v stravovacom zariadení, alebo jeho náhradu vo forme stravných lístkov.
Návrh legislatívnej úpravy stručnou, zrozumiteľnou a pre všetkých zúčastnených okrem distribučných spoločností, ktoré podnikajú v oblasti stravovacích poukážok, aj prijateľnou formou rieši problém nasledovne: „Zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok poskytovať zamestnancovi finančný príspevok v tej istej sume, v akej prispieva na stravovaciu poukážku, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve. Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu alebo kolektívna zmluva poskytovanie finančného príspevku podľa tretej vety neupravuje, zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok uzatvoriť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní takéhoto finančného príspevku.“.
Otázka stravovacích poukážok už dlhodobo rozdeľuje názory verejnosti, jedni sú za ich zachovanie, iní , predovšetkým zamestnávatelia volajú po ich zrušení.
Stravovacie poukážky, ich distribúcia a spätné odkupovanie sú základom podnikania viacerých spoločností. Schválenie navrhovanej legislatívnej úpravy by znamenalo zásah do ich podnikania, zníženie obchodného obratu a neraz aj slušných ziskov.
Príjemcov poukážok tvoria prakticky dve skupiny:
Poskytovatelia služieb verejného stravovania – reštaurácie, bufety a pod., by pravdepodobne nahradením stravných poukážok hotovosťou nestratili svojich pravidelných stravníkov. Ten, kto je zvyknutý na pravidelnú stravu a má možnosť hlavne z hľadiska lokality , ale priznajme si, aj z hľadiska časových možností stravovať sa v niektorom zariadení verejného stravovania, môže tak robiť aj naďalej s tým rozdielom, že za stravu nezaplatí poukážkou a nemusí prispôsobovať výber jedla finančnej hodnote stravného lístka. V konečnom dôsledku teda poskytovatelia verejného stravovania znížia svoje náklady jednak na provízie pre firmy, ktoré stravné lístky distribuujú, jednak na personál, ktorému sa zjednoduší práca a zníži sa administratívna náročnosť. Rovnako kladný efekt by nahradenie stravných poukážok hotovosťou malo pre maloobchodné predajne potravín, či už veľké obchodné reťazce, alebo menšie samostatné predajne. Potraviny predsa nikto nebude nakupovať len preto, lebo má stravné poukážky, ale preto, že tieto potraviny potrebuje. Aj tu by sa teda prejavil kladný efekt predloženého návrhu.
A teraz sa venujme dvom hlavným aktérom – zamestnancom a zamestnávateľom.
Zamestnávatelia, ktorí nemajú možnosť zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie vo svojom stravovacom zariadení, a takých je zrejme väčšina, plnia si túto povinnosť formou poskytovania stravovacích poukážok čiastočne hradených z prostriedkov zamestnávateľa. Čo to obnáša v praxi? Zamestnávateľ musí viesť evidenciu stravných lístkov ako účelovo viazaných cenín, zabezpečiť ich dodávku, bezpečné uloženie a výdaj zamestnancom, inkasovať od zamestnancov časť hodnoty stravného lístka, a v neposlednom rade zaplatiť distribučnej spoločnosti províziu za dodané poukážky. Navrhovaná zmena by teda znížila zamestnávateľom náklady na provízie a súčasne by viedla k zníženiu administratívnej náročnosti pri manipulácii so stravnými poukážkami. Rovnako zamestnanci môžu schválením predloženého návrhu iba získať. V dobe, keď za nákupy bežne platíme platobnými kartami, sú stravné poukážky nepraktickým platidlom, pri ktorom naviac treba prispôsobovať hodnotu nákupu finančnej hodnote poukážky a oddeľovať tovary, za ktoré je možné platiť stravovacou poukážkou, a tie ostatné. Nahradenie stravovacích poukážok finančným príspevkom v rovnakej hodnote by zrejme privítala väčšina zamestnancov.
Predložený návrh novely zákonníka práce má však jedno veľké negatívum. Predkladajú ho nesprávni poslanci v nesprávnom čase. A tak ďalší dobrý návrh opozície s veľkou pravdepodobnosťou pribudne do zoznamu neschválených návrhov .
