V Estónsku nejednoznačne reagovali na nový sankčný zoznam na Ukrajine, do ktorého sa okrem ruských a ukrajinských novinárov dostali aj dvaja novinári z Estónska. Netreba dvakrát hádať, že išlo o takzvaných „po rusky hovoriacich“ novinárov...
Foto: Delfi a Facebook M. Tarasenkovej a A. Babina
Samotní „hrdinovia“ tejto kauzy, ktorí odteraz v období jedného roka nemôžu vstúpiť na územie Ukrajiny, vôbec nechápu, prečo sa dostali na ukrajinský sankčný zoznam. Zástupkyňa týždenníku Deň za dňom Marianna Tarasenková iba sa čuduje: „Napísala som o Ukrajine, ak sa nemýlim, iba 3 články a bolo to dosť dávno. Prvý som napísala pred poldruha rokom a kriticky som sa ozvala na margo udalostí na Majdane. Potom som napísala ešte 2 články o Ukrajine, ale neboli nijako kritické a posledný som napísala ešte pred rokom. Prvý článok – bol to rozhovor s jedným z organizátorov predvolebnej kampane Petra Porošenka a druhý – s estónskym režisérom, ktorý navštívil Kyjev. To je všetko. A to na mňa si spomenuli až teraz?!..“ úprimne sa čuduje Marianna Tarasenková.
Druhý „postihnutý“ novinár je to externý spolupracovník toho istého týždenníku Deň za dňom a ruskej varianty estónskych novín Postimees Andrej Babin. Ani ten nepísal o dianí na Ukrajine akosi priveľa. Preto tiež neskrýval, že nevie pochopiť, prečo mu zakázali vstup na Ukrajinu. „Áno, napísal som v júli 2014 článok „Držíme ti palce, Novorusko“. Napísal som ho na základe informácií, ktoré mi poskytli moji príbuzní v Donecku, ktorí porozprávali, ako sa im žije, keď sa skrývajú pred guľkami a mínami ukrajinskej armády, ktorá ostreľovala mesto. Jednému z mojich príbuzných v následku výbuchu ukrajinskej míny odtrhlo nohu... Potom som napísal článok na margo zostrelenia malajzijského Boeingu vo vzdušnom priestore Ukrajiny. Priznal som sa, že nesúhlasím s politikou súčasného vedenia Ukrajiny. A to je všetko. A po roku ma zaradili do sankčného zoznamu. Ani neviem, ako by sa dalo hodnotiť podobné konanie ukrajinského vedenia,“ zdôraznil Andrej Babin.
Obaja sa priznali, že presne očakávali, aká bude reakcia estónskych kolegov na tento sankčný zoznam. Drvivá väčšina kolegov odsúdila „ruských“ novinárov a vyjadrila uspokojenie s konaním ukrajinských orgánov. Napriek tomu, že sa ozvali aj kolegovia, ktorí to brali dosť triezvo a profesionálne, mnohí estónski novinári privítali sankcie voči svojim estónskym kolegom hovoriacim aj po rusky...
Niektoré reakcie boli dosť búrlivé: „Nie sú to naši estónski novinári, ale kolieska v ruskej propagandistickej mašine.“ „Čo vlastne robia v Estónsku?“ „Je nutné im zamedziť v ich činnosti, ale ak to nepôjde, tak treba zakročiť s nimi ako v prípade ukrajinského spisovateľa a novinára Olega Buzinu – guľka do čela pri vchode do vlastného baraku – a hotovo...“ „Treba zlikvidovať podobné noviny.“ „Podobných novinárov v Estónsku nepotrebujeme.“ „Vieme, čo sa dá očakávať od ruských novinárov v Estónsku,“ a pod.
Niektorí estónski novinári sa odvolávali na slobodu slova a prejavu a zásady práce profesionálnych novinárov, avšak bolo ich pomenej. Niektoré estónske média ironicky poznamenali, že ukrajinský sankčný zoznam sa stal horúcou aktualitou aj v Estónsku...
