Staré príslovie hovorí, že ľud potrebuje chlieb a hry – teda stravu materiálnu a duchovnú. Konzumujeme nekvalitné jedlo – aj jedno, aj druhé. Potraviny v obchodoch kontroluje aspoň obchodná inšpekcia. A čo tá duchovná strava?..
Základná občianska politická škola – ZOPŠ /8/
Človek sa pomaly bojí zapnúť televízor – samé škandály, krváky, katastrofy, vojny, negatívne správy zo súčasnosti a katastrofálne predpovede do budúcnosti. Prečo je to tak? Známy básnik sa pred 100 rokmi opýtal: „Keď sa hviezdy zažnú na oblohe – znamená to, že to niekto potrebuje?“ Pýtam sa: ak nás kŕmia odpornou duchovnou stravou – znamená to, že to niekto potrebuje? Určite áno.
Čím nás trávia?
Prečo z bohatého sortimentu duchovných jedál nám všetky médiá /televízia, časopisy, noviny a vo veľkej miere už aj rozhlas/ servírujú iba politické škandály, bulvár a krimi? Nič iné neexistuje a ani nezaujíma ľudí v tejto krajine, na tejto planéte? Prečo sa milióny ľudí musia napchávať otravou, z ktorej je im na vracanie? Je fakt, že si mnohí na túto otravu už zvykli, začali ju považovať za normálnu, pretože žiadnu inú nevidia a nevedia zohnať.
Tešme sa – konečne využívame západnú kultúru, vychvaľovanú do nebies! Povedal by som, že je to kultúra až z Divokého Západu. Ani tej západoeurópskej nie je veľa. Ale sú tu samé americké filmy, zábavné programy, spevácke súťaže a pod. Tlačia nám otrávené kaleráby do hlavy, akoby sme boli Indiáni niekde v provinčnej americkej rezervácie. Preboha, Slováci nechcú hamburgery, ale rezne!
Človek si občas pripadá ako blázon. Zapne televízor a tam sú zasa tie isté primitívne americké seriály, ktoré rotujú vo všetkých televíziách už vyše 20 rokov – akoby nič iné neexistovalo na tomto svete. Jedna americká kriminálka strieda na obrazovkách druhú – kde sme, v Texase? V 99 percentách týchto filmov nenájdete nič iné, len hlúposť, brutalitu, násilie, bezočivú konkurenciu a povestný americký sen. Musíme ho snívať? Nemáme vlastný?
Od rána do večera bežia reality show všetkých farieb a rozmerov. Sú plné hlupákov a hysteričiek. Vážení, stretávame ich málo v reálnom živote – musíme na nich čumieť ešte aj pri televízore? Viacerých z nás počas sledovania americkej duchovnej produkcie určite napadla otázka – všetci sú naozaj takí primitívi alebo robia iba také filmy?
Kde je kvalitná strava?
Ozaj, kde je kvalitná domáca strava? Aspoň tá európska. Prakticky 80 percent nášho televízneho času obsadzuje americká produkcia. Kde sú európske filmy, zábavné, prírodopisné, dokumentárne programy? Európske filmy sa objavujú len sporadicky – aj to takmer iba samé kriminálky. Keby Nemci nenakrútili desiatky romantických filmov od britskej spisovateľky Rosamunde Pilcherovej a Švédky Ingy Lindströmovej, tak naše ženy nemajú čo pozerať – samozrejme, okrem latinsko-amerických seriálov, ktoré majú vyso-o-o-o-kú hodnotu! Prečo nám neservírujú bohatú rôznorodú, chutnú európsku kuchyňu, ale iba smradľavé a zdraviu škodlivé hamburgery?
Mnohí sa pýtajú – a kde sú slovenské a české filmy a programy, kde je československá produkcia z minulých rokov? Akoby neexistovala a neexistuje. Niekto mi bude oponovať: niektoré televízne stanice začali vysielať domáce seriály. Je to tak, ale mnohé z nich sa nápadne podobajú tým spoza veľkej mláky, akoby scenáre písali práve tam. Ale veď ich písali nie pre Američanov, ale pre nás, Slovanov hriešnych. To sme ozaj takí tupci a násilníci ako vyzeráme v domácich slovenských seriáloch?
Programová štruktúra našich najväčších televízií sa začína nápadne podobať ako vajce vajcu. Servírujú nám rovnaký odpad – farmári, Martinky z Turca a pod. Pred rokmi sa aspoň STV trochu odlišovala od ostatných. V súčasnosti sa premieňa na dvojičku Markízy – rovnaké filmy, programy, nekonečne dlhé upútavky, rovnaké smernice v spravodajstve a pod. Niet sa čomu čudovať. Bývalý riaditeľ Markízy a súčasný riaditeľ RTVS Václav Mika z kedysi veľkolepej veľkej STV robí malú Markízu – hnusný americký hamburger... Postupne Markíza klesá na úroveň JOJ-ky, STV klesá na úroveň Markízy a niektoré televízne kanály už nemajú kam klesať – sú dávno na duchovnom a intelektuálnom dne.
Robia z nás tupcov
Samozrejme, niektorí z nás to vysvetľujú snahou získať nekresťanské prachy, ktoré sa snažia zarábať médiá, hlavne televízia. Prím hrá sledovanosť a reklama. Všetky televízie sa bijú o diváka. Lenže pomaly, ale isto premieňajú domáce obyvateľstvo na tupcov. Keďže nič iné nevidíme na obrazovke, mnohí z nás si začínajú myslieť, že život je ozaj taký, ako mu to servírujú“. Najviac táto jedovatá potrava otravuje mládež. Mnohí mladí ľudia opakujú to, čo vidia v televízii. Čudujeme sa nárastu závislosti mladých ľudí na alkohole a drogách, brutality mládeže a kriminality v jej radoch? Veď majú každodenné podrobné prednášky v TV.
Nás napchávajú mimoriadne „dôležitými“ správami: ako dlho stekala krv z čepele noža po vražednom útoku, aké nohavičky mala včera istá moderátorka, s kým sa vyspal známy herec, aký názor na tento svet má ten alebo iný účastník reality show s IQ - 5 tisíc rokov pred naším letopočtom a pod. Naši občania poznajú rôzne „celebrity“ – televízne farmárky, kuchárky, modelky a pod. Opýtajte sa sami seba, vašich známych, priateľov, koľko na Slovensku poznáme skutočných „hviezd“ – architektov, vedcov, vynálezcov, ekonómov, stavbárov, profesorov, pedagógov a iných? Mnohým z nás určite postačia prsty na jednej ruke...
To znamená, že pod Tatrami nemáme ľudí, na ktorých môžeme byť hrdí a ktorých nám môže závidieť celý svet? Máme – a veľa. Lenže ich vôbec nepropagujeme – na to televízie nezískajú žiadnu reklamu. Médiá nám vtĺkajú do hlavy, že podobné hlúposti nás nebudú zaujímať – čo je nám po inžinieroch a vynálezcoch? Oveľa zaujímavejšie sú nákupné maniačky a „farmári“. Ale práve intelektuálna elita národa by nás mala zaujímať nadovšetko, nie pletky hercov a otrasné podrobnosti o vražde, ktorú spáchal narkoman.
A čo vieme o svojej histórii, kultúre, tradíciách? Náhodné relácie v nevhodnom televíznom čase veľa vody nenamútia. Ešteže je tu internet – aspoň niečo sa môžeme dočítať o vlastnej krajine. Ale televízia si radšej pustí ďalšiu kriminálku alebo podradnú zábavku.
Vyhovujú im hlupáci?
Prečo hlavne v krajinách strednej Európy sa z televíznych obrazoviek valia na nás vlny stupidity, násilia, negativizmu? A hlavné je to, že všetko zlé je u nás a bude ešte horšie – pretože sme takí obmedzení! A to nám denno-denne servírujú naše televízie. Ozaj sme takí?
Naozaj si týmito hlúposťami a klamstvom dovolíme rozložiť, rozbiť a zničiť celú spoločnosť, našu históriu, tradície a kultúrne dedičstvo, našu mentalitu, naše duchovno, naše „JA“?.. Prečo nám stále podsúvajú hlupákov na televíznej obrazovke a snažia sa dokázať, že sme všetci takí – rovnakí hlupáci? Čo je to za „moderný trend“ – dokazovať, že sme zaostalí, horší ako iní a vlastne nemáme ani národné povedomie, ani svoju hrdosť? Pre porovnanie s „českými bratmi“, podčiarkneme, že tamojšie televízie tiež informujú o nedostatkoch a problémoch, ale vždy prízvukujú, že sa robí niečo, aby to bolo lepšie. Na Slovensku je to presne naopak: všetko je zle, všetci sú hlupáci a bude ešte horšie. Žiadna objektivita, nulový patriotizmus, žiadna profesionalita, mínusový optimizmus. Vážení, komu slúžia tieto televízie – národu, tejto krajine, národným záujmom? Čo to pozeráme?
Prečo sa vysielajú publicistické a spravodajské relácie, ktoré negujú celý život v tejto krajine – pre koho pracujú takzvané slovenské televízie? Že potrebujeme hlupákov na obrazovke, aby sme sa cítili lepšie – že nie sme až tak tupí ako oni?!.. Že to zvyšuje sledovanosť? Možno by stálo za pokus vysielať aj niečo iné, rozumné – čo ak sa na to budú ľudia náhodou pozerať?
A tu sme aj pri otázke, prečo som tento článok zaradil do seriálu o ZOPŠ. Áno, médiá a zvlášť televízie, ktoré vplývajú na ľudí slovom a obrazom, tvoria muziku aj v politike. Tým alebo iným spôsobom podávané správy určite ovplyvňujú verejnú mienku, názory ľudí. A sme pri koreni veci. Primitívnymi programami robia z nás poslušných tupých baranov, aby sme potom ako špongie nasávali falošné politické názory a idey. Niekto sa z nás snaží vyrobiť hlúpych, ľahko ovládateľných robotov. Ktorým smerov ukáže televízia – tam máme ísť. Ozaj máme ísť za nimi – za takými „dobrými sprievodcami“?..
Našťastie, ľudia nie sú takí hlupáci, ako si o nich myslia tvorcovia televíznych stratégií. Preto sú také užitočné sociálne siete a internetové noviny – človek sa tam aspoň dozvie pravdu a objektívne kvalitné informácie. Samozrejme, aj na internete je plno klamstiev, ale aspoň niekde si nájdete pravdu a kvalitné informácie. Aspoň máme výber. O kvalite a objektívnosti televízií už radšej pomlčíme...
Foto: autor - TV