Gruzínsky legionár Michail Saakašvili zasa požiadal ukrajinského prezidenta Petra Porošenka o to, aby ihneď začal realizovať dôležité, neodkladné a kardinálne reformy. Dokonca si dovolil uštipačnú poznámku, že on sám by tieto úlohy vyriešil lepšie...
Foto: Facebook
Ukrajinské média dennodenne komentujú aktivity a výroky gruzínskeho exprezidenta v službách ukrajinskej vlády a tie komentáre sa poriadne odlišujú. Viacerí analytici a média však skôr kritizujú Gruzínca a poukazujú na jeho populizmus, bezočivosť a snahu vyšplhať sa v ukrajinskom politickom rebríčku čo najvyššie. Mnohí neveria jeho sľubom a projektom, pripomínajú, ako všetko spackal v Gruzínsku, keď stal na čele tejto krajiny. Nechcú, aby podobné katastrofu spôsobil aj na Ukrajine. Mnohí poukazujú aj na to, že je to verný sluha Washingtonu a kašle na Ukrajinu a jej obyvateľov, iba poctivo plní rozkazy „strýčka“ spoza oceánu. Jeho popularita medzi obyvateľmi Ukrajiny prudko klesá.
Známy publicista Roman Noskov píše, že gruzínsky exprezident sa snaží obsadiť čo najvyššiu priečku v politickom rebríčku Ukrajiny: z Gruzínska ho vyhnali, v Spojených štátoch ho nepotrebujú, ale by chceli, aby sa nachádzal v Európe a plnil rozkazy strýčka Sama.
„Čo dnes vidíme na Ukrajine, tejto bývalej sovietskej a v súčasnosti sovietsko-protisovietskej republike? Všetci si prezliekli kabáty, úplne všetci. Bývalí stranícki a komsomolskí funkcionári sa stali protikomsomoľskými, nacionalistickými funkcionármi, baptistickými pastormi, oligarchami a inými protikomunistickými straníckymi funkcionármi. Vôbec si však nezmenili svoj vnútorný nomenklatúrny obsah, zostali byrokratmi a korupčníkmi. Zhadzujú zodpovednosť jeden na druhého. Ľuďom však sľubujú boj proti korupcii, hospodársku prosperitu a raj na zemi. Žiadne sľuby však nedodržia,“ prízvukuje.
„Všetci odmietajú prevziať zodpovednosť na seba. Jaceňuk prikyvuje na Grojsmana, Grojsman prikyvuje na Jaceňuka. Porošenko prikyvuje na obidvoch. Kto a za čo bude zodpovedný? Nie je to vôbec jasné – asi nikto. Každý si upodozrieva toho druhého, že pre istotu, ak sa časy zmenia, schováva u seba Putinov portrét... Každý si podozrieva toho druhého práve preto, že sám schováva Putinov portrét - pre každý prípad... Keby ruská ambasáda začala predávať Putinové portréty, tak si zarobí milióny. Colníci začínajú podozrievať, že sa čoskoro podobný obchod rozbehne,“ ironizuje Roman Noskov.
„Avšak medzi týmito všetkými ľuďmi je iba jeden, ktorý nikdy nebude utekať smerom k Rostovu - ku hranici s Ruskom – je to Saakašvili. Cestu tým smerom má zarúbanú... Určite sa spolieha na pomoc a podporu svojich zaoceánskych kamarátov. Je rozhodnutý splniť všetky rozkazy svojich pánov spoza oceánu. Samozrejme, má jednu podmienku: ak všetko praskne, musia mu dovoliť ukryť sa v Spojených štátoch,“ prízvukuje analytik.
„Samozrejme, potrebuje preto dostať sa čo najvyššie a chytiť si do rúk riadiace páky na Ukrajine. Inak nedokáže splniť svoje plány. Aby bol zaujímavý, musí začať skutočnú vojnu proti Rusku – musí atakovať Donbas, musí atakovať Krym. Ak sa mu to podarí, až potom ho pustia do Spojených štátov, udelia funkciu profesora niekde v Harvarde a bude tam čítať prednášky o slobode a demokracii, humanizme a ruskej agresii. A až potom ho šéfovia zabezpečia finančne a darujú mu to, čo najviac potrebuje – ľahké ženy. Taký jednoduchý plán má Saakašvili,“ uzatvára svoj komentár publicista Roman Noskov.
