Priatelia, máme radi našich politikov! Bez nich by náš život bol nudný, všedný a chýbali by v ňom viaceré prekvapenia. A keďže radosť nám robia nielen domáci, ale aj zahraniční politici, o zábavu máme vždy postarané. Tak nech žije cirkus!..
Foto: Facebook
Nazdar, Jožo, čo si taký pochmúrny, ako by ti vzali polovicu výplaty?
Bol som na silvestrovskom stretnutí s politikmi. Zasa trepali sedem na osem a klamali.
Preboha, v týchto sviatočných dňoch si išiel na stretnutie s politikmi? Načo?
Myslel som si, že povedia niečo nové, konkrétne. Na plagátoch sľubovali, že zhodnotia odchádzajúci rok a prezradia, čo všetko urobia pre ľudí v tomto novom roku.
A, samozrejme, ako vždy, nič? Iba prázdne sľuby a lacné výhovorky? Iba bla-bla-bla?
No presne – ako by si bol spolu so mnou na tomto stretnutí. Vlastne, nebolo to také ťažké uhádnuť. Veď to vieme: pred voľbami hovoria politici voličom to, čo chcú počuť, ale po voľbách už to, čo počuť nechcú. A krásne vedia vysvetliť, prečo to alebo to sa nepodarilo. Keby ešte mohli vysvetliť, kedy urobia niečo, čo sa podarí. Klamú, klamú, klamú...
A čo by si chcel? Patrí to k povolaniu. Keby sa v parlamente alebo na niektorých ministerstvách zapol detektor lži, vybilo by to poistky v celej republike. Určite.
Aj na tom stretnutí ľudia rýchlo prišli na to, že je to iba ďalší cirkus a začali robiť s toho pŕču. Politici hovorili: „My chceme len vaše dobro!“ A ľudia im na to: „Ale my si ho nedáme!“ Vieme, o čo ide našim politikom. Napríklad, ako je to v parlamente? Je to tam ako v kuríne: každý sa snaží sedieť čo najvyššie, ďobnúť toho, čo sedí pred ním a vyšpiniť sa na toho, čo sedí pod ním. Politici sú už ozaj na smiech a preto o nich koluje toľko vtipov.
Je to tak. Akurát včera mi sused jeden povedal: „Príde politik do bufetu a hovorí predavačke: „Prosím si niečo, čo u nás v parlamente nemáme!“ Predavačka odpovie: „Prepáčte, ale my mozgy nepredávame!“
Pekne. Ja som tiež jeden taký počul. Nezamestnaný telefonuje do kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky: „Dobrý deň, som niekoľko rokov nezamestnaný a počul som, že sa uvoľnilo miesto poslanca. Mal by som o to miesto záujem.“ – „A vy ste blázon alebo čo?“
- „A to je podmienka?..“
No tiež som počul vtip o kvalitách našich poslancov. Vieš, ako sa volá ten čestný, nepodplatiteľný a zodpovedný človek pracujúci v parlamente? Výťahár...
No tie vtipy o poslancoch nemajú ďaleko od pravdy. Napríklad, tento. Jeden poslanec hovorí na večierku: „Predstavte si, že v detstve som túžil stať sa zbojníkom.” Jeden z hostí poznamenáva: „Vy máte ale šťastie! Málokomu sa detské sny splnia...”
A tento je tiež dobrý. Na Hrade sa pokazilo WC. Prišiel opravár a pýta sa: „Kde je ten hajzel?“ Vysvetľujú mu: „Pred hodinou odletel do New Yorku.“ Opravár hovorí: „Ale myslel som tie dve nuly.“ – „Tie leteli s ním,“ dodali.
Vieš, brate, som si všimol, že dnes je o politikoch akosi pomenej vtipov – hlavne, takých osobných – o konkrétnych politikoch. Za socializmu tých vtipoch o konkrétnych ľuďoch bolo viac. Prečo? Veď je sloboda a demokracia. Nikto sa nemusí báť, keď porozpráva vtip...
Poviem ti čudnú vec. Ti socialisti či komunisti za starých čias síce boli takí alebo onakí, ale boli to osobnosti. A tí súčasní – je to väčšinou iba odvar. Preto ľudia si ich skôr všímajú, ako taký celok, masu a medzi nimi je veľmi málo jednotlivcov, ktorí si stoja za povšimnutie. Poviem ti taký čudný príklad. Fidel Castro bola to osobnosť, bol to svetový politik? Určite. Veľa toho pre svoj národ urobil. A odchádzajúci americký prezident – čo také urobil pre svet, čo také urobil pre svoju krajinu? Teraz kope ako zdochýnajúci kôň – ale načo? Aj tak o 3 týždni ide do dôchodku. Ak mu 8 rokov nepostačilo na to, aby užitočne riadil svoj úrad, tak aspoň viac – menej dôstojne by mohol odísť do dôchodku a nerobiť ten cirkus a zasa neukazovať, aký je to dedinský, kuchynský politik...
Toho si tiež v dobrom nebudú spomínať ani doma, ani v zahraničí. A takých šedých a zbytočných politikov je neúrekom. Potom sa čuduješ, že je tak málo „individuálnych“ vtipov o politikoch, ale skôr sú také – „skupinové“. Napríklad, aj tento: čo je skupinový sex po slovensky? To, čo robia politici s voličmi... Alebo aj ten: za socializmu, ale aj v súčasnosti, politici často navštevovali baníkov. To sme netušili, že tam chodia na stáž, aby sa naučili, ako robiť tunely a všetko tunelovať. Alebo aj tento: kedy bude na Slovensku dobre? Keď štyri cudzie jazyky ovládajúci policajt ochotne pomôže prácou unavenému Rómovi nastúpiť do vlaku metra v Košiciach.
Tiež poznám zopár dobrých. Aký je rozdiel medzi našimi politikmi a obilím? Žiadny. Oboje sa musí vymlátiť, inak pomrieme od hladu. Alebo tento: návrh jedného z členov vlády: „V období krízy vláda by si mala pamätať o drobných podnikateľoch, automobilistoch a robotníkoch...“ Ďalší člen vlády: „Kolega, ale veď máme ešte aj študentov, dôchodcov, zdravotne postihnutých...“ Kolega mu odpovedá: „Správne, aj im by sme mohli zvýšiť dane...“
A čo tento? Novinári sa pýtajú vysokopostaveného politika, či mu v rámci slobody slova a prístupu k informáciám môžu položiť aj nie celkom korektnú otázku? Politik ochotne sa usmieva: „Samozrejme!“ Novinári sa pýtajú: „Môžete nám prezradiť, či predsa odídete zo svojej funkcie?“ Politik sa zasa usmieva: „Samozrejme...“ Novinári sa pýtajú: „A kedy?“ Politik rozhodí rukami: „Ale je to už druhá otázka...“
Tento je vynikajúci a v rámci skákajúcich cien je často, bohužiaľ, aktuálny... „Počuli ste? Cena ropy zasa klesla nižšie 40 dolárov. Čo teraz urobí naša vláda? „ – „No čo? Zvýši ceny benzínu...“ Alebo aj tento je dobrý. Parlament chce nariadiť občanom, aby pracovali iba podľa vzdelania... Hm, a na ktorej vysokej škole pripravujú poslancov?
A tento je úplne súper: vyčlenenie finančných prostriedkov na boj proti korupcie je to isté, ako vyčlenenie alkoholických nápojov pre boj proti alkoholizmu... Alebo tento je fakticky vždy aktuálny... Jeden sa pýta druhého: „Čo si myslíš, naši politici idú do politiky pre ideu alebo pre peniaze?“ – „Samozrejme, pre ideu.“ – „A v čom spočíva tá idea?“ – „Ako si nahrabať čo najviac peňazí...“
Stále sa točíme okolo našich politikov – ale aj tí zahraniční zaslúžia si náš obdiv. Tento je dobrý... Prišiel americký prezident za najstarším a najmúdrejším indiánskym náčelníkom do rezervácie na a pýta sa ho: „Povedz, múdry náčelník, akým otázkam by som mal venovať najväčšiu pozornosť?“ Náčelník hovorí: „Ja by som na tvojom mieste najviac pozornosti venoval imigračnej politike. My sme to svojho času značne podcenili...“ Bohužiaľ, tento vtip je aktuálny aj pre EÚ a našu migračnú politiku...
V ostatných dňoch, asi v súvislosti s hlučnými škandálmi počas amerických volieb objavilo sa viac vtipov o všetkom, čo súvisí s Američanmi. Napríklad, americké voľby ukázali, že pre úplne šťastie Rusom chýba už iba to, aby Spojené štáty mali dobrého a schopného prezidenta. Alebo ďalší: Lotyšsko požiadalo Trumpa, aby ho ochránil pred ruskou agresiu a poslal tam skupinu skúsených ochrancov. Trump súhlasil a poslal do Lotyšska skupinu odborníkov – skúsených psychiatrov... A toto je čerešnička na torte! Vláda Doneckej ľudovej republiky vyhlásila, že neuznáva Spojené štáty, ktoré nezákonne vyhlásili svoju nezávislosť.
A poznáš druhý zákon termodynamiky? Bomby sa výlučne snažia dopadnúť tam, kde je ropa lacnejšia... Alebo niečo zo zemepisu: s kým hraničí NATO? S kým chce, s tým aj hraničí... Tých vtipov je neúrekom. Samozrejme, nie všetky sú také zábavné...
Brate, taký je život. Ľudia by sa mali občas zamýšľať, koho volia. Lebo správne sa hovorí, že demokracia je to stav, keď najprv obecenstvo sa zabáva na klaunovi, ktorého zvolilo, ale potom ten klaun sa ešte viac zabáva na obecenstve, ktoré ho nanešťastie zvolilo... Ale inak máme radi našich politikov. Bez nich by tu bola strašná nuda. Bez ich klamstiev, intríg, podvodov, hádok a somarín by svet bol čiernobiely a neatraktívny. Aj preto sme s kamarátmi jeden z prípitkov túto novoročnú noc venovali našim politikom. Nech žijú naši politici a aj naďalej nás zabávajú! Iba jediná poznámka: nech to už konečne urobia tak, aby sme sa nesmiali a nedaj boh neplakali kvôli nim a aby sa oni nám nami nerehotali, ale nech už konečne urobia tak, aby sme sa smiali všetci spolu – a to preto, že nám všetkým je dobre.
Jaj, ty si romantik. Myslíš si, že také niečo môže sa voľakedy stať? Je to taká fikcia...
No a? Môžem si o tom aspoň snívať? Nech bude sranda. Tak, kamarát, šťastný Nový rok. Na zdravie! Na našich politikov...
