NázorObčana.sk

Dvadsať rokov trvalo, kým sa na strieborné plátno vrátilo jedno z najikonickejších monštier, ktoré bolo práve v dobe svojho uvedenia fenoménom vyvolávajúcim u divákov nevídané pocity hrôzy a strachu. Votrelec, kultový sci-fi horor z roku 1979, sa po úpenlivom očakávaní konečne dočkal pokračovania, nesúceho podtitul Covenant. Na režisérsku stoličku si zasadol Ridley Scott, hlásajúc tak návrat k svojmu magnum opus.

Dokáže v dnešnej dobe, presýtenej nesmiernym množstvom hororového balastu a všemožnými variáciami vesmírnych monštier, vyvolať podobné pocity, ako geniálna prvotina z roku 1979? A je to vôbec jeho cieľom?

Film sa odohráva po udalostiach prequelu Prometheus z roku 2012 a sledujeme tak posádku vesmírnej lode Covenant, ktorá bola poverená významnou a pre existenciu ľudstva nesmierne dôležitou misiou – nájsť a kolonizovať nový svet, ktorý by bol svetlom majáku pre ohrozenú ľudskú rasu. Po tragickej smrti kapitána Bransona,  prevezme velenie 15 - člennej rôznorodej posádky Oram(Billy Crudup), ktorý nie je práve jej favoritom. Závažnosť misie je znásobená aj faktom, že okrem spomínanej posádky nesie loď  ďalší vitálny, dôležitý náklad – niekoľko tisíc embryí a  kolonistov v kryospánku. Idylickú atmosféru na palube lodi preruší neznámy signál vykazujúci známky ľudskej kultúry, ktorý je vysielaný z neprebádanej planéty. Veteráni série už samozrejme vedia kam táto vedecko-bádateľská misia smeruje.

Michael Fassbender ako android

Jednou z titulných postáv je aj manželka zosnulého kapitána, Danielsová (Katherine Waterston), ktorá podáva výborný herecký výkon, svojou fyzickosťou a húževnatosťou ponášajúci sa na Sigourney Weaverovú z pôvodnej štvorice filmov. V zápase o najvýraznejší herecký počin jej zdatne oponuje Michael Fassbender ako chladný, apatický a nesmierne vierohodný android, ktorého skutočná podstata a existenciálna kríza je jedným z hlavných motívov filmu. Tým Scott akoby v podstate nadväzoval na filozofický tematický okruh jeho Blade Runnera. Ostatní herci primerane sekundujú, väčšinou sa však nevynárajú nad hladinu  plytkých močiarov nevýraznosti a všednosti. Chýba tiež ich hlbšia charakterizácia, ktorá by divákovi umožnila sa s postavami na akejkoľvek úrovni stotožniť, či sa o ich osud čo i len zaujímať.

          Katherine Waterston ako emancipovaná hrdinka á la Sigourney Weaver

Na pozadí úchvatných celkových záberov vesmíru a monumentálneho vesmírneho korábu, sa predvádza pre Ridleyho typická veľkolepá výprava a slušné špeciálne efekty. Impozantné exteriéry striedajú veľmi sugestívne nakrútené komorné interiéry, ktorých sterilita mrazí až do morku kostí.  Atmosféru dokresľuje aj dunivá hudba Jeda Kurzela,  ktorá sa v správnych momentoch dokáže postarať o zrýchlený tep. Samotný Xenomorf  vyzerá vďaka počítačovému faceliftu lepšie ako kedykoľvek predtým, no jeho zjav už ani zďaleka nie je pôvodcom husej kože, čím sa dostávam k hlavným negatívam filmu.  

Totižto spočiatku nádejne vybudovaná atmosféra a sujet sa ako domček z kariet zrúti v momente, kedy nastúpia prvé horové prvky a votrelec príde na scénu. Prím v prvom diele nehralo násilie a brutalita, ktorá vo filme ale samozrejme neabsentovala.  Jeho sila,  desivosť a efektívnosť  bola v stiesňujúcej, dusnej atmosfére a strachu z niečoho neznámeho, číhajúceho v temnote. Je poľutovaniahodné, že Ridley Scott tentokrát vsadil na samoúčelné gore efekty a akciu,  v ktorej jednotlivé postavy pôsobia iba ako pokrm pre votrelca, a svojim nelogickým chovaním zapríčiňujú  situácie vyvolávajúce  nechcený úsmev na tvári.  Covenant teda ide úplne odlišnou cestou ako predchodcovia, explicitne zobrazuje votrelca, ktorý prestáva byť záhadnou hrozbou a rozplynul sa aj opar mysteriózna ktorý ho obklopoval. Jednoznačnou príčinou je taktiež snaha počiatkom Promethea vehementne objasniť Votrelcovu mytológiu. Tento krok je v konečnom dôsledku skôr kontraproduktívny, pretože sila filmových antagonistov tkvie práve v ich neurčitosti, v nepoznanom počiatku ako napr. taký Joker a v tomto diele horko ťažko implementovaný hororový potenciál votrelca týmto, bohužiaľ, zaniká. Skrátka a dobre, niektoré veci je lepšie neodhaľovať a prenechať priestor divákovej fantázii.

Votrelec, síce pôsobivo spracovaný, v dannej situácii ale nie príliš hrôzostrašný

 Prirodzeným argumentom proti tejto premise je tvrdenie, že každá filmová séria musí prejsť istou evolúciou. Tento argument by pre mňa však bol validný iba v prípade, že by Covenant prišiel s inovatívnymi alebo novými postupmi v rámci žánru a série, nepredvídateľnými zvratmi a neopakoval by stokrát videné taktiky či už v samotnej sérii alebo v iných hororoch aj béčkového rázu. Film sa snaží skombinovať prvky akčného filmu a hororu, avšak výsledný konglomerát zaostáva v oboch smeroch. Ponúka sa porovnanie s ďalším tohtoročným vesmírnym hororom– Životom režiséra Daniela Espinosu, ktorý je na tom síce kvalitatívne približne rovnako, no prinajmenšom oplýva menej predvídateľným záverečným zvratom a nenesie na svojich ramenách ťarchu očakávaní spojených so značkou Votrelec.   Spomínané nedostatky v  kombinácií s logickými dierami(ľudia v manželskom zväzku predsa len nie sú najvhodnejšími kandidátmi na tak významnú misiu ľudstva, v ktorej je potrebné robiť objektívne rozhodnutia) tvoria nekonzistentný, hoci audiovizuálne pôsobivý zmätok, ktorý veru nie je balzamom,  pre mnohých toľko potrebným po miernom sklamaní v roku 2012.