Spielbergova popkultúrna óda
Vytúžené, avšak po vydaní trailerov i pomerne skepticky očakávané sfilmovanie knižného bestselleru Ernesta Clinea je konečne tu a v podaní režijného maestra Stevena Spielberga, je tak možné oddať sa nostalgickému rozjímaniu a geekovským orgazmom aj na striebornom plátne. Tejto láskyplnej óde na popkultúru predovšetkým 80. rokov minulého storočia, padne režijná taktovka Spielberga ako uliata, keďže aj on sám je jej neoddeliteľnou súčasťou a ikonou. Čo sa cieľovej skupiny filmu týka, na prvý pohľad detský film je prekvapivo ezoterický, inherentne volá najmä k srdciam pamätníkov danej doby, ktorí budú schopní sa v tomto bezodnom oceáne referencií orientovať. Zvyšok si v tomto hyper-rýchlom a ultra-modernom dobrodružstve bude zrejme pripadať ako Alica po vstupe do králičej nory. Pre amerického režijného divotvorcu znamená rodinný charakter filmu po dlhšom čase akýsi návrat ku koreňom.
Ocitáme sa v roku 2045, kedy podstatnú časť života ľudí prebrala virtuálna realita v podobe hry Oasis. Ľudia po celom svete sa zhosťujú svojich digitálnych identít a majetkov, všedná realita prestáva byť centrom diania a záujmu a zostáva tak ako jej problémy zanedbaná. Oasis poskytuje únik, vďaka rôznym stávkam a mikrotransakciám možnosť nadobudnutia bohatstva no i absolútneho krachu. Samotná dejová línia je pomerne všedná. V úlohe rozprávača a hlavnej postavy je nám predstavený Wade Watts (Tye Sheridan), chlapec poznačený rodinnou tragédiou a outsider. Ako jeden z mnohých sa hodlá zúčastniť lovu na tzv. Veľkonočné vajce, ktoré geniálny tvorca Oasis James Halliday (Mark Rylance) zanechal ako svoj posledný odkaz a jeho eventuálny objaviteľ sa stane novým vlastníkom virtuálneho sveta. Rolu antagonistu zohráva korporácia IOI, na čele so zlomyseľným a bezohľadným Nolanom Sorrentom (Ben Mendelsohn), ktorý sa pre získanie nesmierneho bohatstva, skrývajúceho sa za zdolaním súťaže, nezastaví pred ničím.
V blízkej budúcnosti ľudia vymenili skutočné životy za virtuálne
Počnúc najslabším článkom diela, zápletka v sebe zahŕňa snáď všetky klišé žánrovo podobne typizovaných filmov a preto v tomto smere netreba očakávať objavenie Ameriky a niečo iné než napr. taký Speed Racer, ktorý mi pomerne často prichádzal na rozum. Dobrým rozhodnutím bolo zvolenie stručného úvodu a takmer okamžité predstavenie a vstúpenie do Oasis, v ktorom sa tak odohráva pocitovo väčšina naratívnej zložky zatiaľ čo analogicky k deju, sekvencie z reality bohužiaľ pôsobia akosi fádne a chýba im potrebná dávka dramatickosti a originality. Nijak zvlášť ohurujúce nie sú žiaľ ani herecké výkony (snáď s výnimkou Marka Rylencea) a predovšetkým postavy, ku ktorým som si nedokázal vybudovať akýkoľvek vzťah a vo výsledku mi ich osudy boli pravdupovediac ukradnuté. Navyše film najmä v polovici stráca na tempe a zapodieval sa konfliktami a udalosťami, ktoré čo do napínavosti a spektáklu, nesiahali prvej pol hodine ani po päty. Tuctová zápletka o sile lásky a priateľstva stojí na banálnej premise, čím sa ťažiskom záujmu stávajú špeciálne efekty a jednotlivé easter eggy. Film tak nadobúda skôr akúsi formu cirkusovej atrakcie, ktorá však v najlepších momentoch funguje náramne a dokáže vykúzliť úprimný detský úsmev na tvári tak, ako máloktorý kino zážitok za poslednú dobu. S referenciami sa pracuje citlivo a divák sa cíti ako akýsi objaviteľ neustále očakávajúc, čo sa skrýva za ďalším rohom.
Kvantum známych postavičiek je zábava sledovať najmä vďaka slušnému CGI
Akonáhle sa presunieme do digitálneho sveta, servíruje film jednu vizuálnu lahôdku za druhou a jeho sledovanie sa tak transformuje na akési hľadanie pokladov, ktoré v tomto prípade predstavujú všemožné popkultúrne odkazy a postavy, vyskytujúce sa vo všetkých kútoch v takmer každom zábere. Práve v Oasis naplno vynikne 175 miliónový rozpočet v podobe skutočne skvelých a živých počítačových animácií a neustáleho frenetického diania, avšak nie na úkor neprehľadnosti. Videoherné a filmové postavičky ožívajú na filmovom plátne ako nikdy predtým, nie je na nich však ostentatívne upozorňované a je tak na divákovi čo si z filmu vezme k sebe. Netreba zdôrazňovať, že diváci s danou érou a jej produktami ani čiastočne neoboznámení, budú svedkami značne chudobnejšieho a obmedzenejšieho zážitku. Naplno sa preukazuje Spielbergova režijná vycibrenosť, či už v správnom dávkovaní dialógov a akcie ale i navodení čarovnej retro atmosféry, pre neho tak charakteristickej. Nechýba dvorný kameraman Janusz Kaminski a typické štylistické črty ako napr. dlhé one-shoty, no nešetrí sa však aj všemožnými preletmi a komplikovanými švenkami, ktoré pôsobia, napriek istej presýtenosti trhom zeleným plátnom, prekvapivo úderne. Čerešničkou na torte je tak i hudba legendárneho Alana Silvestriho, citujúca klasické kultové melódie, v správnych momentoch schopná vyvolať i zimomriavkovo kvalitné prežívanie. Prekážala mi snáď len akási vyblednutosť a šedá farebná škála, ktorá byť iba v reálnej časti filmu, ponúkala by pravdepodobne žiadaný vizuálny kontrast medzi rôznorodou, fantazijnou Oasis a upadnutou, šedivou realitou.
Ben Mendelsohn preberá rolu klasického bezcitného antagonistu mocnej spoločnosti
Ready Player One nepopierateľne predbehol očakávania aj najväčších neprajníkov a skeptikov, a aj napriek drobným chybičkám krásy je najmä vďaka majstrovskej režijnej úrovni aj pri Spielbergovom pokročilom veku prekvapivo sviežou a nevšednou záležitosťou, a zrejme najkrajším vyznaním lásky, aké si popkultúra mohla želať. Lepší videoherný tu tak skoro nebude