Najnovšia adaptácia legendárnej videohry. Dokáže zmazať hriechy predchodcov?
História videoherných adaptácii ukazuje, že v určitých prípadoch je možné pomerne úspešne premietnuť toto médium zábavného priemyslu na strieborné plátno. Bohužiaľ, Drvivá väčšina týchto filmov však zvyčajne nedosahuje príliš vysokej úrovne kvality, a býva tak skôr rozčarovaním a sklamaním pre herných nadšencov ako aj divákov do látky nezasvätených. V súčasnosti sa hranica medzi filmom a videohrou stáva čoraz viac nezreteľnou.Technologickým postupom motivované, čoraz viac realite sa približujúce audiovizuálne prezentácie hier tak umožňujú autentickejšie i keď vonkoncom často i zbytočne potenciálne adaptácie. Po nedávnom skôr vlažnom Assassin‘s Creed, tak tento rok máme dočinenia s ďalšou tentokrát skutočne kultovou záležitosťou, videoherný svet už vyše desaťročia sprevádzajúcou. Lara Croft, dobrodružka a archeologička, prvýkrát uzrela svetlo sveta vo svojej prvotnej forme v roku. Onedlho, sa svet dočkal sfilmovania v hlavnej úlohe s vcelku typovo vhodne zvolenou Angelinou Jolie, ktorá však konkrétne dva filmy nedokázala zachrániť pred scenáristickou a režijnou stagnáciou a nevyhnutným úpadkom. Nórsky režisér Roar Uthaug, sa po štyroch domácich filmoch zhostil nakrútenie akéhosi reštartu série, ktorý by mohol konečne naplniť divácke nádeje a vniesť do tohto zostávajúceho subžánru závan kvality. Darí sa mu to?
Lara Croft (Alicia Vikander), 21 - ročná, z ruky do úst žijúca rebelka, sa znenazdajky stane dedičkou gigantického obchodného konglomerátu, ktorý jej zanechal otec Richard (Dominic West), aristokrat a náruživý výskumník rôznorodých mýtov a legiend. Ten bez stopy zmizol, keď mala Lara 7 rokov, čo v nej zanechalo hlbokú stopu. Keď sa jej do ruky dostane otcov posledný, mysteriózny odkaz, rozhodne sa Lara po otcovi na vlastnú päsť pátrať a odhaliť tajomstvo, ktoré sa tak veľmi snažil ukryť pred zvyškom sveta, a ktoré ho stálo opustenie vlastnej dcéry. Vydáva sa tak na strastiplnú a nebezpečnú cestu na ostrov neďaleko Japonska, kde podľa otcových zápiskov a poznámok, má prebývať istá mýtická hrobka a jej hrôzostrašné prekliatie.
Lara sa po zmiznutí svojho otca bezcieľne túla životom
V rámci kritérií a úrovne filmových adaptácií videohier, sa dá povedať, že je nový Tomb Raider slušným filmom. Jeho najväčší nedostatok, tkvie v krkolomnej schématickosti a predvídateľnosti, keďže film neustále recykluje (niekedy dokonca vykráda scény) zaužívané postupy a vzorce dobrodružného a akčného žánru. Už pri prvom objavení sa postavy v ráme záberu, je instantne zrejmé, akým smerom sa vývoj tejto postavy bude vyberať. Na základe prostredia, je možné pomerne presne odhadnúť, čo sa v nasledujúcich scénach bude odohrávať. Vskutku, nedostatok inovácie či prekvapivých zvratov, má na svedomí len povrchné odznenie príbehu, ktorý vo svojej podstate ani nie je chybne podaný. Je len veľmi neoriginálny. Je však otázne, či toto negatívum pripadá samotnému filmu a nie skôr predlohe, ktorej ostáva zodpovedne verný a vcelku zdarilo a občas viac či menej okato využíva jej typické prvky, ako napr. zbrane ako luk či rôzne nebezpečné a vysiľujúce kaskadérske kúsky. Keď hovorím o hernom predobraze, mám na mysli Tomb Raider z roku 2013, ktorý sa vďaka svojej dospelejšej, filmovej povahe, stal vhodnejším materiálom na uvedenie do filmovej podoby. Lara Croft, je po nedávnej Wonder Woman, ďalšou emancipovanou, silnou ženskou hrdinkou, ktorá však neoplýva tak fyzickou zdatnosťou, ako skôr lesťou, vytrvalosťou či inteligenciou, čo sa však dozvieme predovšetkým z dialógov. Napriek prvotnej nedôvere fanúšikov voči obsadeniu Alicie Vikander, je nutné podotknúť, že sa fyzicky náročnej role akčnej objaviteľky zhostila výborne, jej charizma a množstvo hereckých polôh častokrát udržiava kvalitu filmu nad šedým priemerom. Kvôli najmä blockbusterovými kritériami príliš obmedzenej metráži filmu, však neostáva dostatok priestoru pre hlbšiu psychologickú rovinu Lary, ktorej premena zo strateného, zraneného dievčaťa v akčnú pomstiteľku, nepôsobí zvlášť vierohodne, rovnako, ako aj široký repertoár jej zručností. Napriek tomu, sa Alicii darí úspešne sprostredkovať všemožné fyzické utrpenie a bolesť, za čo by sa nemusel hanbiť ani taký John McClane. Vzťah s otcom je vykresľovaný najmä pomocou náhodných retrospektív. Zvyšok hereckého osadenstva zvlášť nevyčnieva, Walton Goggins ako záporák „funguje“ len v demonštračných inštanciách násilia, ktoré ho zrejme majú ustanoviť ako do morku kostí zlovestného netvora. V súvislosti s akciou, je jej prevedenie na rozdiel od predlohy pomerne strohé, škoda, že sa hollywoodske štúdia obávajú pri videoherných adaptáciách vyššieho ratingu a vo výsledku neponúknu trailermi sugerovanú, ženskú verziu Ramba. Podobným syndrómom nedostatočnej údernosti trpel aj spomínaný Assassins Creed. Tu je však situácia lepšia, sujet je prostejší a atraktívne, i keď počtom chudobné prostredia, istými úsekmi príjemne a úsmevne odkazujú na predlohu. Nakoniec treba vyzdvihnúť svižné tempo filmu, ktoré nešetrí adrenalínom a v podstate v ňom niet výraznejšie hluchých či vleklých momentov.
Transformácia nevinného mestského dievčaťa v akčnú hrdinku nepôsobí najverohodnejšie
Štylisticky, je film na slušnej úrovni, s výnimkou pár digitálnych scén zamrzí absencia skutočne pamätihodných sekvencií, ako aj na očakávaný veľkorozpočtový trhák spomínaný nízky počet prostredí. Samotné akčné pasáže potešia vďaka početnému využívaniu celkov prehľadnosťou, chvíľami však prekáža trochu frenetický strih, zbytočne narušujúci plynulosť koncentrácie. Bohužiaľ sú špeciálne efekty, možno v prehnanej snahe imitovať videohru, častokrát pod úroveň a tak najautentickejšie a najsurovejšie, film pôsobí práve v tých pokojnejších, civilnejších fázach. Napriek spolupráci s Junkie XL, filmu chýba poriadna hudba s výraznejšou témou, nehovoriac o maximálne nevhodne zvolených a rušivých populárnych skladieb.
Vedľajších postáv nie je mnoho a nie sú práve výrazné
Reštart Tomb Riadera, sa žiaľ nesie najmä na vlne negatív, napriek tomu sa stále jedná o jednu z málo početných lepších filmov podľa videohier. Škoda tuctovosti zápletky v podobe typického origin príbehu ako aj nakoniec v istých smeroch nenaplnených očakávaní, spojených hlavne s názvom filmu. V jadre je tak film v podstate len akýmsi úvodom, príliš ostentatívne to však dáva najavo. Pre herných fanúšikov Lary Croft určite povinnosť, pre ostatných, príjemné a razantné strávenie necelých dvoch hodín, bez nutnosti prílišného diváckeho angažovania sa.
