Najnovšie pokračovanie špionážnej akcie
Najnovší, v poradí šiesty člen filmovej rodiny Mission Impossible, existujúcej už úctyhodných 22 rokov, je tu a prináša so sebou chválospevy zo strany kritiky ako aj divákov. Réžie sa opätovne zhostil Christopher McQuarrie, ktorý už predchádzajúcim dielom potvrdil svoj um a vkus na prvotriedne inscenovanú akciu. Týmto sa stáva prvým režisérom, ktorý sa podpísal pod viac než jeden diel série. Primárnym ťahákom je znovu okrem spomínanej akcie aj hviezdne obsadenie, v hlavnej úlohe s nestarnúcim Tomom Cruisom, ktorý v záujme dosiahnutia čo najúdernejšieho diváckeho zážitku a najbombastickejšieho spektáklu, znovu siahne na dno svojich síl. Silnú marketingovú kampaň filmu opäť sprevádzali dokumenty o natáčaní, všemožné ochutnávky a ukážky kaskadérskych kúskov, ktoré Tom osobne absolvoval a aj tento diel, sa tak stáva takmer akousi reklamou na bezhraničnú odhodlanosť a odovzdanosť tajný liek na mladosť užívajúcej megahviezdy.
Po tom, čo Ethan Hunt zadržal a zmaril plány Solomonovi Laneovi(Sean Harris), hlave medzinárodnej teroristickej organizácie menom Syndikát, by sa zdalo, že hrozba pominula. Opak je však pravdou, a z pozostatkov Syndikátu sa vykľulo spoločenstvo tentokrát sa nazývajúce Apoštoli, snažiace sa nukleárnou deštrukciou zvrhnúť systém a nastoliť nový rád. Toho chcú docieliť zásielkou plutónia, ktorá sa Ethanovi pri nevydarenej transakcii v záujme záchrany priateľa stratí z dohľadu a upadne do rúk nepriateľom. Ethan je tak spolu so starými priateľmi Benjim (Simon Pegg) a Lutherom (Ving Rhames) tvoriacimi IMF, jednotku, špecializujúcu sa na nemožné zadania, odhodlaný nebezpečný kufrík za každú cenu získať späť a narazí pri tom aj na „pozostatky“ svojho minulého počínania. Na základe intervencie CIA, je k nemu šéfkou agentúry pridelený agent Walker (Henry Cavill), ktorý má byť akousi poistkou v prípade, že sa misia nebude odvíjať podľa plánu.
Stará partia sa opätovne zjednocuje a dôjde aj k emocionálnym prekvapeniam
V podstate, sa dá séria Mission Impossible esenciálne charakterizovať pomerne zamotanými avšak nie príliš pamätihodnými sujetmi, ktoré sa vplyvom času a pokračovaní v mysli diváka zlievajú do akéhosi konglomerátu od seba nerozlíšiteľných línií. Neveľká nápaditosť naratívnej stránky, je však vždy efektívne kompenzovaná výborne spracovanou akciou v rozmanitých lokáciách, ktorá sa tak stava hlavným predmetom prípadnej reminiscencie. Nie je teda prekvapením, že aj najnovší diel s podtitulom Fallout, nasleduje šľapaje svojich predchodcov. Spočiatku vcelku prosto vyznievajúci dej, sa neskôr zamotáva v sieť zrád a neustálych odhalení. Scenár Christophera McQuarrie sice dokáže diváka udržiavať v stave napätia a dávkovať ho množstvom nečakaných zvratov, robí to však obcas má úkor prehľadnosti, a čo je horšie, samoúčelnosti. Na druhej strane, treba pochváliť absenciu zvyčajných retrospektív, tak veľmi obľúbených v snahe prechytračenia diváka. Niektoré ohlasy ho označovali Temným rytierom série, a skutočne, istý vplyv Nolana je evidentný. Bohužiaľ vsak individuálne aspekty, neprispievajú k vytvoreniu neúprosnej nolanovskej atmosféry a dynamiky, skôr veľkého tvorcu parafrázujú. Ide o technické prvky ako aj niektoré scény, ktorých potenciál však zostal mierne nenaplnení čo sa suspenzie týka. Priestor tentokrát dostáva aj osobná zložka Ethana Hunta, ktorý je neustále postavený pred vnútorný konflikt uprednostnenia záchrany blízkeho jedinca pred väčšinou. Táto zložka je sprostredkovaná častokrát gýčovytými, sentimentálnymi scénami, v ktorých sa prejavuje Huntov charakter ukážkového amerického hrdinu, pripraveného zachrániť svet. Svojím lipnutím na bezpečnosti svojich blízkych, nemožnosti podniknúť objektívne rozhodnutia, sa tak paradoxne Ethan však stáva skôr privátnou osobou a nie príliš efektívnym agentom. Novinkou v sérií je teda hlbší ponor do Huntovho vnútra, sprítomnený tiež akýmisi nočnými morami či vidinami, ktoré sú v konečnom dôsledku častokrát pôsobivejšie, než samotné dianie práve svojím temnejším, odlišnejším razením. Kontraproduktívne tak poukazujú na jeden z hlavných nedostatkov snímky, a to jej tematická konzervatívnosť. Pri ohliadnutí po iných filmoch tohto žánru, či už ide o aktuálneho Bonda či napr. Jasona Bournea, je viditeľná odlišnosť a istá cynickejšia vyspelosť. V nich sa z lovcov stávajú koristi častokrát bojujúce proti systému, ktorý ich splodil, nahliadajúc pod rúško a odhaľujúc jemnú schránku civilizačných inštitúcií, chrániacich ľudstvo pred inak nastupujúcim prírodným stavom, ktorý filozof Thomas Hobbes popísal slávnym výrokom „človek človeku vlkom“. Tento prvok je prítomný i v sérii Mission: Impossible, vonkoncom je však zatienený opätovnou snahou o záchranu statusu quo a obnovenie každodenného poriadku, porazením teroristov. Táto forma ubezpečujúcej istoty, je zrejme vítaná práve v dnešných časoch. Napriek svižnému (občas takmer príliš) tempu, sa dejová línia na môj vkus až príliš oddáva objasňujúcej expozícii, ozrejmujúcej dejové a charakterové súvislosti, či fungovanie sofistikovaných zariadení. Prekážala aj občas prílišné glorifikovanie Ethana Hunta, čo však nie je novinkou tohto dielu. Je otázne, či sa to skutočne dá považovať za negatívum, keďže ide o sériu, ktorej nápis je na plagátoch zrejme menej výrazný než Cruisovo meno. Akokoľvek je možné sa dištancovať od istých kontroverzií ohľadom jeho osoby, či prípadných pletkách so scientológiou, je nepopierateľné, že toto je jednoducho jeho film. Maximálne nasadenie, s ktorým sa role oddáva, sa jasne reflektuje na plátne a akčné pasáže by jednoducho nemali tú potrebnú šťavu, keby sa zjednodušene siahalo po CGI ako je dnes zvykom. Faktom je, že máloktorý herec jeho vekovej kategórie sa môže pochváliť porovnateľnou, naďalej nestagnujúcou kariérnou dráhou. Jeho Ethan Hunt je skutočným americkým hrdinom, i keď s mierne pochybným morálnym kompasom a tešiaci sa hojnej priazne bohyne Fortuny. V rámci jeho hereckého repertoáru, ide o typický Cruisov výkon, pri ktorom zjavne vychádza najavo elán a zápal, s ktorým rolu prežíva. To isté sa dá zhruba povedať aj o zvyšku obsadenia, možno len Henry Cavill by mohol prejaviť viac emočných polôh. Celkovo mi tak sujet skôr pripomínal akúsi vatu, vyplňujúcu priestor medzi akčnými pasážami, ktoré sú hlavnou atrakciou a dôvodom prečo film zhliadnuť v kine.
Krkolomné akčné scény plné kaskadérskych kúskov, sú Cruisovým trademarkom
Ako som spomínal prípadne scenáristické nedostatky výdatne vyvažuje brilantná technická stránka, vďaka ktorej má akcia podobu novodobého benchmarku. Absencia počítačových efektov v kombinácii s exotickými, realnými prostrediami z nej robí monumentálny a nesmierne fyzický zážitok, čo si tvorcovia plne uvedomujú. Dokonalý strih, ktorý prechádza z gigantických celkov až na dychberúce detaily, efektívne využívajúc kontinuitu a pohybové etudy záberov v záujme gradácie a rytmu. Napriek početnejším strihom akcia nie je nikdy neprehľadná, a inšpirácia Nolanom sa prejavuje aj pri využívaní paralelnej montáže hoci jej dramatickosť a napínavosť nie je na podobnej úrovni. Zamrzí tiež hudba Lorna Balfea, v niektorých momentoch až príliš zreteľne sa ponášajúca na melódie a tendencie Zimmera. Jednoducho je vidieť tvrdú prácu, ktorá bola na filme vykonaná, či už na hercoch neschovávajúcich sa za zelené plátno alebo na nesmierne dynamickej kamere, ochotnej podstúpiť riskantné, nevídané kúsky za cieľom čo najsugestívnejšieho diváckeho zážitku. Tempo nepoľavuje ani na sekundu, postupuje sa od jednej scenérie a autonaháňačky k ďalšej. Akčná zložka je tak pôsobivou ukážkou súčasných možností a všestrannosti kinematografie.
Summa summarum, je aktuálny diel Mission: Impossible pravdepodobne jedným z najlepších akčných filmov posledných čias a takmer najlepší diel série. Tento post v mojich očiach stále drží Národ Grázlov, práve vďaka zrozumiteľnejšiemu, hmatateľnejšiemu a nie až tak prekombinovanému deju. Rozhodne je však návšteva kina v prípade Fallout povinnosťou, poctivú drinu treba oceniť a nechať sa vytrhnúť zo sedadla a ohúriť megalomániou odohrávajúcou sa na plátne.
