Priatelia, na Slovensku máme isto najunavenejšiu mládež na svete! Je taká unavená, je taká unavená!.. Prečo? Veď my sme až takí unavení neboli. Dokonca ani dnes – nie sme. Tak ako to je v prípade našej mládeže – a hlavne, prečo?
Foto: autor
Prisahám, naša mládež je taká unavená, že neustále musí sedieť – doma, v škole, v kaviarni, v mestskej hromadnej doprave. Vlastne, musí sedieť všade. Prvé tri miesta na sedenie z tých vyše spomínaných by mi vôbec neprekážali, ale to štvrté...
No povedzme na rovinu. Ako trávi všedné dni drvivá väčšina našich mladých ľudí? Nuž, podobajú sa ako vajce vajcu. Ráno sa náš tínedžer zobudí a zasadne za výdatné raňajky. Potom sedí v MHD /lebo je veľmi ustatý po nočnom spánku/, keď cestuje do školy. Sedí na hodinách v škole, sedí niekoľko hodín – až mu bolí zadok. Potom zasa sedí v MHD na spiatočnej ceste domov /lebo je zmordovaný z celodenného vysedávania v škole/. A čo doma? Zasa sedí počas prípravy úloh. A potom ako na bežiacom páse – sedí na večeri, pri televízore, pred počítačom, v kaviarni alebo dokonca v krčme. Potom ide spať, aby poriadne zrelaxoval po ťažkom dni. Na druhý deň sa sedací kolotoč začne odznova...
Aby bolo jasné. Vôbec mi nevadí, keď mládež sedí v MHD – ak sú voľné miesta. Čo mi však veľmi prekáža, tínedžeri sa takmer odučili uvoľňovať miesto starším, ženám, invalidom, malým deťom a pod. V období budovania „svetlého zajtrajška“ a našej mladosti sme vystreľovali zo sedadla, keď sa objavil niekto, komu bolo treba uvoľniť miesto. Dnes... to sa načakáte! Väčšina mladých si nevšíma tých, komu by sa patrilo ustúpiť miesto. Dokonca často to odmieta, aj keď ich o to požiadajú! Veľa razy ste boli svedkami podobnej situácii. Pozorujeme to denne, hlavne, v autobusoch MHD. Občas vznikajú situácie, ktoré je ťažko komentovať. Je to skutočne odporné.
Pred pár dňami staršia žena, mávajúc preukazom ťažko zdravotne postihnutého občana ako zástavou, žiadala asi 20-ročného chalana, aby jej uvoľnil miesto. Po asi 5-minútovej „bitke“ sa mladík konečne postavil. Včera to bolo ešte horšie. Dve staršie ženy takmer prosili dvoch 17-18 ročných adolescentov, aby si ich pustili sadnúť. Odmietli to! Celú cestu klebetili, smiali sa a staršie ženy stáli vedľa a trpeli.
Zavše sa v takejto situácii do deja zamieša niektorý zo starších a pokúša sa urobiť poriadok. Občas sa to aj podarí. Dobre, že sa aspoň zriedkavo nastolí spravodlivosť. Ale zamyslíme sa. Kam sme to dospeli? Dôchodcovia, chorí, invalidi musia prosiť o miesto mladých, zdravím prekypujúcich ľudí?! V podobných prípadoch je namieste položiť si otázku: „Čomu ich učili v škole?“ K čomu vychováva škola dnešnú mládež, aké zásady im vštepujú v rodinách?
Že uvoľnenie miesta v MHD je maličkosť? Áno, ale všetko veľké /dobré i zlé/ pozostáva z maličkostí. Ak sa budeme správať ako prasatá alebo hlupáci v maličkostiach, čo sa dá očakávať od nás vo veľkých veciach? Určite nič dobré.
V období, kedy majú všetci plné ústa slov ako „sloboda“, „demokracia“, viacerí poznajú predovšetkým svoje práva, nie povinnosti a mýlia si slobodu a demokraciu s chaosom, neporiadkom a bordelom. Bohužiaľ, viacerým /samozrejme nielen mladým/ chýbajú city, úcta, pochopenie, múdrosť, slušnosť – jednoducho rozum a inteligencia.
Možno sa treba naozaj zamyslieť, čomu v súčasnosti učia mládež v škole, ako ju vychovávajú v rodine? Zrejme sa niekde stala chyba. Možno ešte nie je neskoro napraviť ju. Asi si jednoducho treba pozornejšie všímať negatívne drobnosti, aby neprerástli do väčšieho zla – kým je ešte čas, kým ešte nie je neskoro...
