Ešte týždeň a brány našich základných a stredných škôl sa opäť otvoria. Zväčša vysokoškoláci si však na prvú hodinu ešte nejaký ten týždeň počkajú. Niektorí sú z návratu nadšení, iní by to najradšej zabalili.
Ešte týždeň a brány našich základných a stredných škôl sa opäť otvoria. Zväčša vysokoškoláci si však na prvú hodinu ešte nejaký ten týždeň počkajú. Niektorí sú z návratu nadšení, iní by to najradšej zabalili. Názory študentov na to, prečo sa vlastne v dnešnej dobe „namáhať vo vzdelávacej inštitúcii“ sa rôznia. Naozaj študujeme iba pre finančné istoty? Aké očakávania majú dnešní mladí ľudia? Za účelom dozvedieť sa to, som nahliadla do najväčšej internetovej komunity mladistvých na Slovensku Birdz.sk a prostredníctvom odpovedí vo fóre sa mi podarilo získať viacero zaujímavých odpovedí. Na ich základe som potom študentov zatriedila do ôsmich názorových skupín. Poďme sa teda pozrieť, čo hovoria.
- Na moje milé prekvapenie patrila medzi najčastejšie reakcie veta: „Študujem, lebo ma to baví!“ Ani vysokoškoláci však nestrácajú zmysel pre humor, čo potvrdzuje dodatková odpoveď jednej anonymnej užívateľky: „Študujem lebo ma to baví. A tiež preto, aby som sa mohla počas skúškového posťažovať, aká som unavená...“ Vysokoškoláci teda nezabudli ani na „výhody“, ktoré im samotné štúdium prináša.
- „Študujem, lebo ma motivuje vysoká možnosť zárobku v danom odbore.“ Dalo sa očakávať, že aspekt finančnej odmeny bude na druhom mieste. Množstvo opýtaných sa vyjadrilo, že radšej by dali prednosť odboru s vyšším finančným ohodnotením pred odborom, ktorý by ich síce napĺňal, no nevedeli by ho uplatniť v praxi. „Nemôžem povedať, že by potenciálny zárobok nebol jeden z dôvodov, prečo som sa vybrala študovať elektrotechniku a nie hudbu...“, tieto slová snáď hovoria za všetko.
- Sú i takí, ktorí študujú, aby mali v budúcnosti prácu na úrovni. Do tejto skupiny sa zaradili študenti, ktorí zdôraznili dôležitosť získania si určitého spoločenského postavenia. Ich hlavným hnacím motorom „vraj“ nie je vidina vysokého zárobku, ale skôr záruka dobrého mena.
- Štvorke patrí mikroskupina, ktorá sa k téme vyjadrila slovami: „Študujeme, aby sme neboli tupí“ alebo: „Študujeme, aby sme boli dobrými príkladmi pre svoje deti“. Z tohto pekného názoru môžme teda usúdiť len jediné. Študenti, ktorí sa cítia zodpovední za nasledujúcu generáciu ešte nevymreli. Dobrý bodík si tiež zaslúžia všetci dychtivý po nových poznatkoch.
- Diplomy sú ešte stále z papiera, no vždy sa nájdu aj takí, ktorých najvyššou métou je získať ich za každú cenu. Skupina opýtaných tiež nepopiera, že ich k štúdiu na vysokej škole donútili rodičia. Niektorým dokonca „pomohli“ vybrať odbor.
- Teplé jedlo a pohodlné bývanie v takzvanom „mama hoteli“, by študenti nemenili. Samozrejme, na výber nemajú tí, čo počas školy bývajú na internáte. Občasné „víkendové menu doma“, však tiež nie je na zahodenie. Strach z osamostatnenia majú podľa opýtaných najmä vyznávači hesla: „Študujeme, lebo si chceme predĺžiť mladosť.“
- „Študujem, lebo k dosiahnutiu mojej vysnívanej profesie potrebujem ďalšie poznatky.“ A tie získajú opýtaní zo siedmej skupiny, podľa ich vlastných slov, kde inde, ak nie na vysokej škole. Je na osobné zváženie či ide o iróniu, ak sa ostatní užívatelia fóra, zaradzujúci sa do vyššie spomenutých kategórií, vyjadrili, že im v tomto hľadaní údajne, veľmi držia palce.
- „Ôsmu a zároveň poslednú kategóriu vytvorili ľudia, ktorí neštudujú vôbec, lebo tvrdia, že nedovolia aby škola stála v ich ceste k vzdelaniu. Vyznávači najlepšej školy a to „školy života“ v tom majú celkom jasno. V žiadnom prípade sa vraj necítia v nevýhode, oproti ich poznatky zbierajúcim kolegom. Podľa ich slov: „Štúdium a následne vysoký zárobok, vraj už od čias komunizmu nie sú pojmy hodné priamej úmernosti.“
Hlas vysokoškolákov sa teda nenesie v zmysle jednotného hesla. Napriek tomu mám pocit, že ich posolstvo verejnosti by znelo asi takto: „Každý idealista si príde na svoje, kto však chce byť realista, nech radšej neštuduje.“
Na záver ešte dávam do pozornosti názor jednej študentky, s ktorým sa mne osobne stotožňovalo najľahšie. A vy ostatní nech už ste idealisti alebo realisti, rozhodnite sa sami.
„Áno, študujeme preto, aby sme v budúcnosti zarábali (zvyčajne väčšie peniaze ako naši rodičia). Prípadne si len krátime čas, lebo nevieme, čo so sebou. Kto má dostatok financií, môže uvažovať o ideáloch a pravde...
Nejde o zarábanie miliónov, ide mi o sumu 700-1000 eur mesačne, aby som vyžila vo veľkomeste, aby som raz mohla mať vlastný domov a nebála sa o prácu a o to, čo bude, ak ju náhodou stratím..
A čo nás robí šťastnými? Ak študujeme, pracujeme a väčšinu života robíme to, čo nás baví. Šťastnými nás robí, ak sme spokojní sami so sebou, máme dobré vzťahy s ľuďmi naokolo a najmä samovzdelávanie a uvedomovanie si reality.“
