Pozrime sa spoločne na tie miesta na zemi, kde pokoj a úcta k životu veľa neznamenajú, a kde sa ľudia každodenne musia potýkať s oveľa väčšími problémami, ako máme my.
Stredná Afrika
Z médií stále počúvame správy o nepokojoch v Stredoafrickej republike. Tieto nepokoje majú náboženský charakter. Proti sebe tu stojí väčšinové kresťanské obyvateľstvo (asi 80%), a menšinové moslimské (20%). Konflikt medzi moslimskými povstaleckými jednotkami a vládou na čele s kresťanským prezidentom Francoisom Bozizé vypukol v decembri 2012. V marci 2013 sa moslimskej skupine Seléka podaril ozbrojený prevrat a na čelo krajiny sa dostal prvý moslimský prezident Michel Djotodia. Konflikt medzi kresťanmi a moslimami sa tak začal stupňovať. Viacero afrických krajín vyslalo svoje jednotky do krajiny s cieľom pomôcť udržať prezidentovi mier v krajine. Obe bojujúce strany sa medzitým dopúšťajú vojnových zločinov a trpí predovšetkým civilné obyvateľstvo. Kresťania vraždia moslimov, moslimovia kresťanov a naopak. Tak to ide stále dokola. Medzitým do krajiny vyslala svojich vojakov (1500) francúzska vláda. Iba vďaka francúzskym vojakom sa darí v krajine udržať aký-taký poriadok a zabrániť najhoršiemu, otvorenej genocíde. Podľa odhadov však už svoje domovy museli opustiť státisíce ľudí, ktorí hľadajú útočisko v utečeneckých táboroch.
V polovici januára po medzinárodnom nátlaku z krajiny utiekol moslimský prezident Djotodia a dočasným prezidentom sa stal Alexander Nquendet. Ten tvrdil, že anarchia v krajine sa skončila, avšak jeho slová treba brať s veľkou rezervou. Aj keď vodca Seléky utiekol, jeho bojovníci sú v krajine naďalej a pretrváva strach z ďalších násilností. Sektárske násilie v krajine sa teda tak skoro neskončí. Stredoafrická republika je ôsma najchudobnejšia krajina sveta. Pritom má však obrovské nerastné bohatsvo ako ropa, urán, zlato a diamanty. Práve toto bohatstvo je však v bývalej francúzskej kolónií dôvodom neustálych nepokojov a násilia.
V najmladšom štáte sveta, v Južnom Sudáne, vedú proti sebe vojnu dva kmene, Dinkovia a Nuerovia. Boje však majú hlavne politické pozadie. Prezidentom Južného Sudánu je Salva Kiir z kmeňa Dinkov, ktorí sa v lete 2013 zbavil svojho viceprezidenta Machara z kmeňa Nuerov. Macharovi oddané vojenské jednotky sa tak vzbúrili proti Kiirovi a začali sa boje medzi frakciami. Počet obetí sa podľa oficiálnych čísiel pohybuje okolo 10 tisíc, asi pol milióna ľudí však už pre pokračujúce boje museli opustiť svoje domovy.
Protivládni povstalci verní Macharovi si hovoria Biela armáda. Biela preto, lebo si pokrývajú pred bojom telo popolom. Títo vojaci majú na svedomí aj niekoľko pracovníkov OSN, keď v decembri napadli komplex OSN, kde sa ukrývali utečenci. Tento konflikt má priebeh ako hociktorý iný. Jedna strana zaútočí na druhú a nasleduje krvavá pomsta.
Obom bojujúcim stranám dali ultimátum okolité štáty, že ak sa situácia výrazne nezlepší, budú musieť zasiahnuť. Krátko pred vypršaním ultimáta sa dohodli na prímerí a v januári si v etiópskej metropole Addis Abebba sadli za rokovací stôl. Mierové rokovania však stroskotali na požiadavke povstalcov prepustiť troch ich prívržencov. Salva Kiir ich však obviňuje z prípravy štátneho prevratu a odmieta ich prepustiť.
Sýria
Asi najhorší konflikt sa v súčasnej dobe odohráva v Sýrií. Má na svedomí už státisíce životov, a čo je najhoršie, viac ako tretinu tvoria civilisti, mnoho žien a detí. Všetko začalo 15.marca 2011 kľudnými protivládnymi demonštráciami v rámci arabského jara. Protestujúci požadovali ukončenie vlády strany Baas a prezidenta Bašara al-Asada. Pokojné protesty však postupne prerástli do krvavej občianskej vojny, v ktorej dochádza k neuveriteľným zverstvám a vojnovým zločinom na oboch bojujúcich stranách. V auguste 2013 boli v meste Damask použité chemické zbrane, ktoré mali za následok obrovské množstvo mŕtvych civilov. Obe bojujúce strany sa z použitia chemických zbraní navzájom obviňujú. Doteraz však nie je jasné, kto za chemickým útokom stojí. USA obviňujú z tohto činu vojská prezidenta al-Asada. Práve pre tento čin USA hrozili Sýrii vojenskou intervenciou, z ktorej však nakoniec zišlo. Možno práve preto, že nikto, s výnimkou Francúzska sa k intervencii nechcel pripojiť. Obe bojujúce strany majú svojich prívržencov zo zahraničia. Kým Asada podporuje Rusko, ktoré je aj ich hlavným dodávateľom zbraní, ďalej libanonské hnutie Hizballáh, a tiež Irán, ktorý Asadovi pomáha finančne. Na strane rebelov zasa stojí USA. Všetko je to ako za čias studenej vojny, keď ZSSR a USA podporovali každý svoju stranu rovnakého konfliktu.
Práve dnes 22.januára sa v Ženeve uskutoční mierové rokovanie medzi režimom prezidenta Asada a sýrskou opozíciou. Veľké nádeje však do tejto schôdzky nevkladá zrejme nik. Situácia v Sýrii je už natoľko zlá, že politické riešenie konfliktu je takmer nemožné. Podľa niektorých odborníkov bude úspechom už to, ak sa zástupcov oboch strán podarí dostať do jednej miestnosti. Ako to celé dopadne, sa tak možno dozvieme ešte dnes.
Ukrajina
Ukrajina sa zmieta v nepokojoch už takmer desať rokov, v poslednom období však ide naozaj do tuhého a krajina je len na krok od občianskej vojny. Nepokoje vypukli po tom, čo vláda prezidenta Janukovyča odmietla podpísať integračnú dohodu s EÚ a zároveň sa pokúša obnoviť hospodárske styky s Ruskom. Do ulíc vyšli státisíce ľudí a sústreďujú sa v centre Kyjeva, kde to vyzerá ako na bojovom poli. Barikády, zhorené autá a autobusy, policajný ťažkoodenci a davy protestujúcich. Napätie ešte znásobili kontroverzné zákony spred pár dní, ktoré napríklad dovoľujú trestať ľudí za blokádu vládnych budov až na päť rokov, alebo kriminalizujú účasť na masových protestoch. Ukrajinskú opozíciu vedie svetoznámy boxer Vitalij Kličko, ktorý vyhlásil: „Nedajte sa vyprovokovať! Urobíme všetko preto, aby sme zvrhli prezidenta! Budeme blokovať mestá a donútime vládu odstúpiť.“ Opozícia žiada odstúpenie prezidenta Janukovyča a predčasné prezidentské a parlamentné voľby.
Ľudia na Ukrajine však nie sú jednotní a nepokoje eskalujú len v Kyjeve a ešte na pár miestach v západnej Ukrajine, ktoré sú orientované prozápadne. Mocnosti USA a Rusko majú aj tu svoje sféry vplyvu. Kým USA podporuje opozíciu na čele s Kličkom a ich snahu o vstup do EÚ, Rusko sa snaží udržať pri moci prezidenta Janukovyča a posilniť zväzky s ním. Toto nie je šach, ale realita, nie sú tu biely a čierny, a tak ani o jedných ani o druhých nemožno povedať že sú dobrí alebo zlí. Každý sleduje svoje záujmy. Čo bude pre Ukrajinu lepšie, a či si zvolí správnu cestu, ukáže až čas.
Napätie je skutočne vyhrotené, dnes ráno prišli správy o prvých troch obetiach z radov protestujúcich. Dnes ráno policajné zložky vnikli za barikády a začali ich rozoberať. Dve obete zomreli na strelné poranenia, tretia sa zrútila z tribúny štadióna Dynama Kyjev. Demonštranti sa však ráno rýchlo zmobilizovali a snažia sa obnoviť zničené barikády. USA hneď po týchto udalostiach uvalili na Ukrajinu prvé sankcie. Ukrajinský premiér však demonštrantov varoval, že ak budú násilnosti pretrvávať, budú nútení použiť väčšiu silu, aby chránili svojich ľudí. Americké veľvyslanectvo zatiaľ uvažuje o ďalších sankciách.
