Rusko sa chystá Ukrajine vyplatiť časť pôžičky v hodnote 15 miliárd dolárov. Túto pôžičku Moskva prisľúbila Ukrajine po tom, čo Janukovyč odmietol podpísať asociačnú dohodu s EÚ.
Túto informáciu potvrdil priamo ruský minister financií Anton Siluanov. Rusko si tak zabezpečuje svoj vplyv na Ukrajine, a de facto sa tak snaží priamo pripútať Ukrajinu k sebe. Podľa vyjadrení ruskej vlády sa však len rozhodli podporiť ekonomiku susedného štátu. Pritom ale tieto peniaze pôjdu z ruského penzijného fondu, teda ide o peniaze, ktoré sú určené na vyplácanie penzií pre budúcich dôchodcov v Rusku. Časť ruskej verejnosti pobúril tento krok vlády. A niet sa čomu čudovať, keď vláda krajiny riskuje peniaze svojich občanov kvôli obyvateľom inej krajiny.
Rusko však vôbec nemá zaručenú návratnosť tejto investície, nakoľko ešte nie je jasné, ako vyhrotená situácia na Ukrajine dopadne a akým smerom sa bude krajina uberať. Ruská finančná pomoc Ukrajine závisí od smerovania zahraničnej politiky Ukrajiny. V prípade zmenu kurzu ukrajinskej vlády smerom na západ k EÚ, Rusko ďalšie pôžičky Kyjevu s najväčšou pravdepodobnosťou pozastaví.
Napriek všeobecne rozšírenej predstave o ruskom bohatstve vďaka nerastným surovinám, ani Rusko nemá veľa peňazí na rozhadzovanie, nakoľko v dôsledku hospodárskej krízy ich ekonomika výrazne spomaľuje.
Nie je to však prvý raz v histórií, čo ruská vláda v záujme udržania si sféry vplyvu odtŕha od úst svojim ľuďom a kŕmi niekoho iného. Po druhej svetovej vojne, keď Američania prišli s plánom obnovy európskych krajín, tzv. Marshallov plán, vtedajší sovietsky vládca Stalin nariadil československej vláde na čele s Klementom Gottwaldom odmietnutie tohto plánu americkej pomoci. Vláda protestovala a argumentovala tým, že v Československu nastane hlad, načo Stalin prisľúbil potravinovú pomoc. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby v tých rokoch nepanoval na Ukrajine a v Bielorusku (vtedajšie republiky ZSSR) v dôsledku sucha a kolektivizácie obrovský hladomor. 600 tisíc ton obilia a kŕmnej pšenice, ktoré mohli zachrániť státisíce životov na Ukrajine, putovali do Československa len preto, aby sme odmietli pomoc Američanov a aby si nás Sovietsky Zväz udržal vo svojej sfére vplyvu. Tomuto hladomoru na Ukrajine a v Bielorusku padlo za obeť približne dva milióny ľudí.
Iste že situácia dnes nie je až tak vyhrotená, že by Rusku kvôli pôžičke Ukrajine hrozil hladomor. Voči vlastným občanom sa však vláda Ruska zachovala naozaj zle, keď riskuje ich peniaze a istotu pokojnej jesene života mnohých z nich.
