Vlastná košeľa, ako je známe, bezpochyby bližšia... Európski politici podporovali sankčné aktivity USA proti Rusku iba dovtedy, kým sa to netýkalo európskych peňaženiek, účtov európskych spoločností a energetickej bezpečnosti. Ale časy sa zmenili...
Foto: Facebook
Nové americké sankcie bezprostredne ohrozujú ekonomické záujmy mnohých európskych spoločností a EÚ v plnej rýchlosti robí efektnú otočku a odbočuje na vedľajšiu cestu. Už nemieni nasledovať Washington a volí si inú cestu. Zatiaľ to robí opatrne, aby nenahnevala zaoceánskeho strýčka, ale predsa... Najzaujímavejšie udalosti sa v tejto súvislosti odohrávajú v Nemecku. Najvernejší spojenec USA tiež potichu mení kurz...
Nemci, podľa všetkého, vynašli predsa spôsob, ako sa vyhnúť škandálu v nemeckými turbínami Siemensu, ktoré „náhodou zavítali“ do Krymu. Na jednej strane sankcie voči Krymu zostali nedotknuté, ale, ako vieme, takmer každé pravidlo má aj výnimky. A Nemci sa snažia využiť úzke cestičky medzi sankčnými paragrafmi a predsa dosiahnuť svoj cieľ. V tomto prípade perfektne platí staré ruské príslovie: „Ak je niečo zakázané, tak sa to nedá urobiť, ale ak je niečo zakázané, ale človek to veľmi chce urobiť, tak je možné, že to urobí...“
Na jednej strane Siemens, v súlade s sankčnými paragrafmi, nemohol dodávať svoje turbíny do „zasankčneného“ Krymu. Ale do iných oblastí Ruska mohol. Samozrejme, aj nemecká, aj ruská strana vedeli, kam majú smerovať turbíny Siemensu. Ale teraz, aby obišli sankcie, obidve strany /predovšetkým, pochopiteľne, nemecká/ sa tvária, že „ja som nič, ja som muzikant“: vraj nik nevedel, kam poputujú turbíny Siemensu. Podľa dohody Siemens predal turbíny Rusku a údajne Siemens nevedel, kde tie turbíny rozmiestnia.
Ruský Rostech, ktorý je v tomto prípade obchodným partnerom Siemensu, tiež nevykrikuje do sveta, že sa ešte v r. 2014 vedelo, načo Rusko kupuje turbíny od Siemensu a do ktorého podniku ich pošlú. Jednoducho Rusko tie turbíny kúpilo a poslalo ich do Krymu. Na jednej strane Nemci by nemali predávať niečo do Krymu, ale veď Siemens „nevedel“, kde umiestnia turbíny – na Sibíri, v Moskve alebo v Horných Orešanoch. A Siemens má čisté ruky...
Turbíny sú už na „mieste činu“. Je v tom ešte malý problém. Aby boli spustené do prevádzky, Siemens by mal poskytnúť Rusom programové kódy. A zasa je tu otázka sankcií. Niektorí ruskí experti sú však naladení optimisticky: keď už aj napriek sankciám sa podarilo dopraviť obrovské nemecké turbíny do Krymu, nájde sa spôsob, ako získať aj programové kódy, aby Siemens nebol poškodený kvôli porušovaniu sankcií.
Ako je známe, spôsob sa vždy nájde. A zasa dodávka tovaru sa uskutoční aj napriek sankciám. A urobí sa to tak, ako aj v prípade s turbínami: aj sankcie akože neboli porušené, ale aj tovar bol dodaný zákazníkovi. Aj ovce sú celé, aj vlci sú sýte... Ruskí analytici poukazujú na to, že onedlho európski partneri ešte viac „budú kašľať na sankcie“, pretože aktivity americkej administrácie ich donútia stále viac sa vzďaľovať od Washingtonu a približovať sa k Moskve.
