Aspergerov syndróm

                                                          Aspergerov syndróm

Aspergerov syndróm  je typ pervazívnej vývojovej poruchy (PDD). PDDs je skupina podmienok, ktoré zahŕňa zameškaný vývoj mnohých základných zručností, najmä schopnosť nadväzovať vzťahy s ostatnými, komunikovať a využívať fantáziu. Hoci Aspergerov syndróm je v určitých oblastiach podobný autizmu, existujú výrazne rozdiely medzi týmito dvoma ochoreniami.  Deti s Aspergerovým syndrómom  fungujú zvyčajne v bežnom živote lepšie ako tie s autizmom. Okrem toho deti s Aspergerovým syndrómom majú všeobecne normálnu inteligenciu, ba priam až nadpriemernú. Je známe, že ľudia s týmto ochorením vynikajú v matematike, fyzike a prírodných vedách. Výnimkou nebýva ani zvláštna zdatnosť v jazykoch alebo v hudbe. Poväčšine vynikajú len v jednej oblasti. Na rozdiel od autistov  majú normálny vývoj reči. Problémy môžu nastať v neskoršom veku.

Toto ochorenie dostalo pomenovanie podľa rakúskeho lekára Hansa Apergera, ktorý ako prvý v roku 1944 popísal Aspergerov syndróm. Skúmal 4 deti trpiacimi týmto zvláštnym ochorení, o ktorých napísal prácu.

Aké sú príznaky tohto syndrómu?

Príznaky môžu byť v rozsahu od miernych až po tažké. Medzi najbežnejšie príznaky patria :

Sociálna interakcia:  Už malé deti majú problém začleniť sa do skupiny. Pôsobia ako samotári.  Majú problém  pochopiť významu slušnosti. Na iných ľudí môžu pôsobiť nezdvorilo, čo je spôsobené tým,  že nerozumejú významu zdvorilých giest a správania. Nedokážu niečo robiť len preto, že sa to patrí.

Zvláštne správanie: Je bežné si u nich všimnúť tendenciu k rutinnému správaniu. Je pre nich ťažké pochopiť, ktoré správanie je primerané situácii a ktoré nie.

Ťažkosti v komunikácii:  Neuvedomujú si, čo je spoločenský vhodné. Dokážu rozprávať dlhé hodiny o téme, do ktorej sú zapálení bez toho, aby si všimli, že poslucháčov  nudia. Hovoria vždy, čo si myslia. Majú problémy  s pochopením vtipov, nedokážu rozoznať ironické a sarkastické poznámky.

Očný kontakt:  Jedinci trpiaci týmto ochorením buď neprimerané “ zízajú“ na iných alebo naopak, neudržujú žiadny očný kontakt a zásadne sa nepozerajú iným ľudom do očí.

Títo ľudia sú iní. Dívajú sa na svet odlišne ako my. Aj napriek popísaným problémom, ktoré sprevádzajú toto ochorenie, ľudia môžu dokázať veľké veci a fungovať bez závažnejších problémov. Niektorí ľudia sú presvedčení, že Shakespeare, Jane Austen, Charles Darwin, Galileo, Pablo Picasso, Benjamin Franklin, Margaret Meadová a Aristoteles trpeli Aspergerovým syndrómom. Tento syndróm spája v sebe dve zložky – čudáctvo a obrovskú dávku  talentu. Nie nadarmo sa hovorí, že deti trpiace týmto syndrómom sú “ malí géniovia “