BRICS bude mať vlastný malý „medzinárodný menový fond“

Foto: HR

Banka nebude slúžiť iba pre krajiny, ktoré sú v BRICSe. Bude otvorená aj pre nových členov. V každom prípade sa však podiel BRICSu nezníži pod úroveň 55%. Teda hlavný balík akcií a kontrola zostane v akomkoľvek prípade v rukách BRICSu. Otázka, kde sa bude nachádzať ústredie banky a kto bude jej predsedom, je ešte v štádiu rokovaní.
Dohodu o založení novej medzinárodnej inštitúcie – Banku rozvoja BRICS s kapitálom 100 miliárd dolárov lídri Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky podpíšu na summite 15. júla v brazílskej Fortaleze. Podpíšu taktiež aj rámcovú dohodu o vzniku poolu devízových rezerv.  Cieľom vzniku poolu je zabezpečiť finančnú podporu v prípade prudkého poklesu rezerv zlata a devíz v nejakej z účastníckych krajín. Objem poolu činí 100 miliárd dolárov a pozostáva z vkladov krajín BRICS: 41 miliárd z nich poskytne Čína, po 18 miliárd – Rusko, India a Brazília. 5 miliárd - JAR.

Objem pomoci, ktorá môže byť poskytnutá, limituje výška vkladu. Ak bude mať nejaká krajina problémy s odtokom kapitálu a pocíti nátlak na menovom trhu, môže ihneď získať do 30% svojho podielu. Ostatná časť pomoci môže byť poskytnutá iba vtedy, ak bude mať stabilizačný program MMF.

V prípade globálnej krízy nový pool devízových rezerv krajiny BRICS nezachráni. Avšak v podmienkach nestabilnosti trhov kapitálov v účastníckych krajinách, je tým nemenej dobré mať podobný mini MMF, aby sa mohlo rýchlo reagovať na lokálne finančné ťažkosti.

Zároveň s poolom devízových rezerv sa zakladá Nová banka rozvoja BRICS. Bude poskytovať prostriedky na infraštruktúrne projekty na území účastníckych krajín. Do štartového kapitálu vložia krajiny BRICS spočiatku po 2 miliardy USD „živými“ peniazmi a ešte 40 miliárd dolárov bude vnesených v podobe garancií. Tieto peniaze sa následne využijú na získanie kapitálu na medzinárodných trhoch.

Analytici sa domnievajú, že vznik Novej banky rozvoja a poolu devízových rezerv rozšíri možnosti spoločností z BRICS v oblasti prílevu kapitálu, ktorý im často odmietajú krajiny Veľkej sedmičky. Krajiny BRICS neraz poukazovali na nespravodlivosť rozdelenia kvót politicky angažovaného MMF, ktorý je fakticky nástrojom vplyvu USA. A to znamená, že ak budú potrebné požičať si prostriedky, iné štáty sú priamo závislé na politických faktoroch. Preto je rozhodnutie krajín BRICS o organizácii vlastných štruktúr obdobných ako je MMF a Svetová banka, úplne logické.
Navyše na summite Rusko navrhne partnerom v BRICS založiť energetickú asociáciu a rezervnú banku paliva.

O raste váhy BRICS svedčí reakcia Washingtonu. Len čo vrabce začali čvirikať o možnej  účastí Argentíny na summite organizácie – zatiaľ ešte v úlohe pozvaného hosťa – americký súd sa rozhodol potrestať Argentínu za jej vonkajší dlh. Najvyšší súd USA zaviazal Buenos Aires, aby vyplatil takmer 1,5 miliardy dolárov držiteľom cenných papierov, ktorí nesúhlasili s podmienkami navrhnutej reštrukturalizácie štátnych obligácií krajiny. Akcie Washingtonu fakticky priviedli Argentínu na pokraj technického defaultu. Mimochodom, aj podobné situácie bude v neďalekej budúcnosť môcť riešiť Banka rozvoja BRICS.