Bude sa opäť meniť mapa Európy? Viaceré oblasti volajú po nezávislosti

Škótsko

Nezávislosť Škótska pretriasajú médiá už nejakú dobu. Možno si poviete že táto otázka sa nás nijako netýka, no následky odtrhnutia sa Škótska od Británie môžu mať vážne následky a výrazne môžu zmeniť rovnováhu síl na kontinente.

V októbri 2013 podpísal britský premiér David Cameron a škótsky líder Alex Salmond dohodu o konaní referenda o nezávislosti Škótska v roku 2014. Toto referendum sa uskutoční 18.septembra tohto roku a výsledok je zatiaľ nejasný. Podľa prieskumov bude 43% Škótov hlasovať proti nezávislosti, 25% za nezávislosť a 32% ešte nie je rozhodnutých. Osamostatnenie by pre krajinu znamenalo ukončiť 306-ročné manželstvo s Britániou. Škótski lídri ešte v minulom roku predstavili dokument s názvom Budúcnosť Škótska -sprievodca nezávislým Škótskom, ktorá má ľudí presvedčiť aby hlasovali za nezávislosť. V knihe sa hovorí o revolúcií v oblasti sociálnej politiky. Ďalej si Škóti svoju nezávislosť predstavujú tak, že si ako menu ponechajú britskú libru, hlavou ich štátu bude britská kráľovná, chcú však vlastnú obrannú politiku. V dôsledku toho by zo škótskeho územia mali zmiznúť britské jadrové rakety Trident zo základne Clyde neďaleko Glasgowa. Škótsko by taktiež prevzalo časť britského verejného dlhu a prevezme svoj podiel britských rezerv ropy a zemného plynu v Severnom mori. Líder Škótskej národnej strany Alex Salmond si myslí, že krajina by sa mohla osamostatniť v marci 2016 a taktiež počítal aj s ľahkým vstupom krajiny do EÚ. Predstavitelia EÚ  a lídri ostatných štátov mu však dali jasne najavo, že také ľahké to ani zďaleka nebude. Podľa predsedu Európskej komisie Barrosa odtrhnutie sa od členského štátu EÚ je považované za vznik nového štátu a ten ostane mimo EÚ. Proti nezávislosti Škótska sa taktiež postavili španielsky premiér Rajoy a francúzsky prezident Hollande. Treba však poznamenať, že Škótsko je sčasti nezávislé už teraz. Má vlastný parlament a decentralizovanú vládu. Obrana, zahraničné veci a hospodárska politika sú však stále riadené z Londýna, a práve toto chcú škótski nacionalisti zmeniť. Takýto krok však bude mať pre Škótsko vážne následky. Môže prísť o členstvo v EÚ, OSN či v NATO  a stratí štedré dotácie z Londýna, takže bude musieť dramaticky zvýšiť dane, aby vôbec prežilo.

Nepredpokladá sa však, že by referendum mohlo byť úspešné pre separatistov. Viac ako nezávislosť ich krajiny Škótov trápi ekonomická stránka a s ňou spojená otázka čo bude, ak sa Škótsko osamostatní. Britský konzervatívny poslanec Nigel Adams hovorí, že Škóti budú na tom ekonomicky o mnoho lepšie, ak zostanú súčasťou Británie. Londýn má samozrejme záujem na tom, aby Škótsko ostalo ich pod vládou. Prípadné odtrhnutie by Londýnu spôsobilo nemalé problémy. Napríklad by to oslabilo ich hlas v Rade bezpečnosti OSN aj v samotnej EÚ.

Katalánsko

Po vzore Škótska sa o nezávislosť snaží aj španielska autonómna oblasť Katalánsko. Referendum o nezávislosti od vlády v Madride si Katalánci naplánovali na 9.novembra 2014. Avšak v tomto prípade to nebude také jednoduché ako v Škótsku. Aj keď podľa prieskumov Katalánci túžia po nezávislosti oveľa viac ako Škóti, španielska vláda urobí všetko preto, aby sa referendum nekonalo. Podľa slov španielskeho premiéra Mariana Rajoya je vyhlásenie referenda v rozpore so španielskou ústavou a vláda v Madride je pripravená podniknúť patričné kroky. Hlasovanie jednoznačne zamietol aj španielsky minister spravodlivosti Alberto-Ruiz Gallardon. Španielsku vládu podporil aj prezident EÚ Herman van Rompuy, ktorý povedal, že Katalánci odtrhnutím od Španielska prídu o status členského štátu EÚ. Katalánsky premiér Artur Mas sa však vyjadril, že sa nevzdajú a v každom prípade dosiahnu svoje. Za osamostatnenie je približne 80% obyvateľov a proti je len 20%.

Katalánsko je v područí madridskej vlády približne tri storočia, kedy sa stali súčasťou Španielska po prehratej vojne. Katalánsko je rozvinutou španielskou provinciou s bohatým kultúrnym a historickým dedičstvom. Navyše, ide o najbohatšiu oblasť Španielska, a tak niet divu, že Madrid sa ho nechce vzdať, a že Katalánsko sa chce oddeliť od stále sa ekonomicky topiaceho Španielska. Katalánsko vytvára až pätinu španielskeho HDP a v prípade ich samostatnosti a členstva v EÚ by šlo o siedmu najbohatšiu krajinu v únii. Katalánci nie sú spokojní  s úspornými opatreniami madridskej vlády, lebo podľa nich vláda do regiónu investuje oveľa menej peňazí, ako z neho dostáva.

Obyvatelia Katalánska už dlho dávajú najavo svoju túžbu po nezávislosti. 11.septembra 2011 sa pochodu za nezávislosž zúčastnilo 1,5 milióna ľudí. V roku 2013 zasa dokopy 1,6 milióna ľudí vytvorili 400km dlhú ľudskú reťaz ako demonštráciu nezávislosti.

Katalánska snaha o osamostatnenie sa však zrejme  minie účinkom. Španieli si nenechajú vziať  svoj najbohatší región, lebo by ich to ekonomicky úplne zničilo. Naviac za nimi stojí Európska únia, čo je v týchto veciach mimoriadne silný spojenec.