Slovo coolcation sa v cestovaní udomácnilo ako označenie dovolenky v chladnejšej alebo aspoň znesiteľnejšej klíme. Nie je to len marketingový výraz. V posledných dvoch sezónach sa čoraz častejšie spája s konkrétnou zmenou správania turistov, ktorí sa počas leta nechcú spoliehať na 40-stupňové dni, nočné tropické teploty či neistotu okolo požiarov a dopravných obmedzení.
Trend zapadá do širšieho kontextu. Európa je podľa Európskej environmentálnej agentúry najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. To sa neprejavuje iba v štatistikách, ale aj v tom, ako ľudia plánujú voľno, kam cestujú a ktoré termíny začínajú uprednostňovať.
Horúčavy už nemenia len počasie, ale aj dovolenkové návyky
Podľa prieskumu European Travel Commission z roku 2025 prijalo aspoň jednu zmenu vo svojich cestovateľských návykoch 81 percent Európanov v reakcii na meniacu sa klímu. Približne 14,6 percenta uviedlo, že si vyberajú destinácie s miernejšími teplotami, a 14 percent sa vyhýba miestam náchylným na extrémne horúčavy. To je dôležitý signál: klimatická otázka sa v cestovaní neposúva len do roviny obáv, ale aj do konkrétneho výberu destinácie.
Vidno to aj na dátach veľkých hráčov z odvetvia. Trip.com Group na jar 2026 uviedla, že vyhľadávanie „coolcation“ a chladnejších destinácií medziročne vzrástlo o 74 percent. Médiá aj cestovné portály zároveň opisujú vyšší záujem o Nórsko, Island, Fínsko, Škótsko či alpské oblasti, ktoré v lete ponúkajú citeľne príjemnejšie podmienky než južná Európa.
Neznamená to však, že by sa Stredomorie zrazu vyprázdnilo. Európska komisia aj European Travel Commission upozorňujú, že juh Európy zostáva pre mnohých stále veľmi atraktívny a dopyt po Španielsku, Taliansku, Portugalsku či Grécku sa nestratil. Skôr sa mení rozloženie sezóny a rastie ochota presunúť cestu na jún, september alebo október.
Sever a hory profitujú, no nejde len o „útek na Island“
Najviditeľnejším symbolom coolcation sú severské krajiny. Nórske fjordy, islandská krajina, fínske jazerá či škótske pobrežie sa predávajú ako letná alternatíva k rozpáleným plážam juhu. Dôvod je zrejmý: turistom ponúkajú aktívny pobyt bez vyčerpávajúcich teplôt a často aj menej preplnené prostredie.
No dôležitou súčasťou trendu sú aj bližšie a dostupnejšie možnosti v rámci kontinentu. Rastie záujem o horské oblasti vo Francúzsku, Švajčiarsku, Rakúsku či severnom Taliansku, kde sa zimná infraštruktúra čoraz lepšie využíva aj počas leta. Hotely, lanovky a turistické strediská vedia ponúknuť pobyt ľuďom, ktorí nechcú celý deň ležať pri mori, ale kombinovať prechádzky, kúpanie v jazerách, cyklistiku a kultúru.
Práve toto môže byť pre stredoeurópskeho cestovateľa podstatné. Coolcation nemusí znamenať drahý let na ďaleký sever. Môže to byť aj týždeň v Alpách, pobyt pri severskom Balte, roadtrip po Škótsku alebo presun letnej dovolenky z augusta na koniec septembra v tradičnej južnej destinácii.
Čo vlastne ľudí odrádza od klasickej letnej juhovýchodnej Európy
Nie sú to iba samotné teploty. Čoraz väčšiu rolu hrá kombinácia viacerých rizík. V posledných rokoch sa počas leta opakovane objavovali rozsiahle lesné požiare, obmedzenia na pamiatkach, problémy v doprave či zdravotné varovania pre seniorov, deti a ľudí s chronickými ochoreniami. Keď sa k tomu pridajú vysoké ceny a preplnenosť, časť turistov začne hľadať pohodlnejšiu alternatívu.
To je aj rozdiel oproti staršiemu uvažovaniu o dovolenke. Kedysi bolo „zaručené slnko“ výhodou samo osebe. Dnes sa pre niektorých mení na nevýhodu, ak znamená pobyt v rozpálenom meste bez tieňa alebo na pláži, kde sa cez deň prakticky nedá fungovať. BBC už v roku 2024 upozorňovala, že časť rodín mení hlavný dovolenkový termín a presúva cesty mimo vrcholu leta.
Nová geografia turizmu? Skôr pomalý posun než revolúcia
Otázka, či coolcation zásadne prepíše turistickú mapu Európy, zatiaľ nemá jednoduchú odpoveď. Euronews aj ďalšie médiá píšu o tom, že v roku 2026 trend citeľne zosilnel. Zároveň však platí, že južná Európa má stále silné postavenie, lepšiu zavedenosť a často aj výhodnejšie ceny mimo najväčších horúčav.
Realistickejší obraz je teda takýto: časť dopytu sa presúva na sever a do vyšších nadmorských výšok, časť sa rozlieva do vedľajšej sezóny a časť cestujúcich si stále vyberá more, len opatrnejšie pracuje s termínom, miestom a denným režimom. Inými slovami, nejde o koniec letných dovoleniek na juhu, ale o ich postupné preusporiadanie.
Zaujímavý vedľajší efekt je, že aj chladnejšie destinácie môžu naraziť na vlastné limity. Ak sa dopyt sústredí do menších miest, ostrovov alebo prírodne citlivých oblastí, môže sa tam objaviť tlak na ceny, dopravu aj miestnu infraštruktúru. Coolcation teda nie je automaticky synonymom udržateľného cestovania, hoci tak na prvý pohľad pôsobí.
Čo z toho vyplýva pre bežného cestovateľa
Ak sa trend potvrdí aj v ďalších rokoch, letné plánovanie bude viac pripomínať stratégiu než rutinu. Rozhodovať nebude len cena letenky a hotel pri pláži, ale aj to, aké teploty bývajú v danej oblasti, či hrozia požiare, aká je dostupnosť tieňa, vody a dopravy a či sa neoplatí zvoliť iný mesiac.
Pre slovenských cestovateľov môže byť coolcation praktický aj bez veľkých nákladov. Niekedy stačí zmeniť trasu, vyhnúť sa vrcholu sezóny alebo nahradiť najteplejšie pobrežné mestá regiónmi, kde sa dá cez deň normálne fungovať. Výhoda trendu je v tom, že nerozširuje len zoznam „módnych“ miest, ale aj predstavu o tom, čo môže byť príjemná letná dovolenka.
Na konci teda nejde len o chlad. Ide o pohodlie, bezpečnosť a predvídateľnosť. A práve tie sa v ére častejších extrémov stávajú v cestovaní čoraz cennejším tovarom.
Ilustračné foto: Bob Krustev / Pexels
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.