Foto: video, internet
Dnes sa na celom území Ukrajiny, okrem, pochopiteľne, „vzbúreneckých“ Doneckej a Luhanskej oblastí, konajú mítingy a slávnostné podujatia. Večer sa v niektorých mestách uskutočnia fakľové pochody v najlepších nemeckých tradíciách spred 80 rokov. Pretože sa očakávajú strety nielen medzí priaznivcami a oponentmi nového ukrajinského vedenia, ale hlavne zrážky medzi rôznymi tábormi nacionalistov a banderovcov, na ochranu poriadku mobilizujú tisíce príslušníkov polície – iba v Kyjeve ich bude vyše 3 tisíc. Na diaľniciach pri vstupoch do mesta zriadili policajné stanovištia. Stanice metra hliadkujú kynológovia s psami.
Práve pred rokom, 21. novembra r. 2013, sa na hlavnom námestí Kyjeva – Majdane Nezaležnosti /Námestí Nezávislosti/ zišli stovky ľudí, ktorí protestovali proti rozhodnutiu prezidenta Viktora Janukovyča o pozastavení príprav na podpísanie asociačnej dohody s EÚ. Protestná akcia vyústila do hromadných nepokojov a krvavých bitiek a o niekoľko dní aj k obetiam na životoch. Centrum Kyjevu sa premenilo na ohnivé krvavé peklo.
O tri mesiace, 22. februára 2014, na Ukrajine došlo k ozbrojenému štátnemu prevratu. Prezident Viktor Janukovič v obavách o svoj život utiekol z krajiny. Na Námestí Nezávislosti – na Majdane sa zišlo niekoľko tisíc ľudí a bežným „hlasovaním“ si zvolilo novú vládu – tento bude premiér, ten druhý minister vnútra, tretí – minister obrany a pod. Žiadne voľby, žiadne referendum, žiadne náznaky civilizovaného konania – iba trosky demokracie. Západu a predovšetkým USA nová ukrajinská vláda bezpochyby vyhovovala, pretože hneď nabrala protiruský, nacionalistický, nacistický kurz. Západ hneď priznal nelegitímnu nacionalistickú vládu Ukrajiny.
Nová vláda začala protidemokratickými rasistickými nacistickými zákonmi obmedzujúcimi práva a slobodu značnej časti obyvateľstva. Pretože na juhovýchode krajiny žiadali dodržiavanie ľudských práv a demokratických princípov, nová vláda tam poslala trestné batalióny a potom do bojových operácií zapojila aj celú armádu. Začala sa krvavá dráma na juhovýchode. Armáda zaútočila na civilistov, ktorí sa museli chopiť zbraní, aby obránili svoje domy, svoje rodiny, svoje životy.
A preto polovica Ukrajincov dnes oslavuje, ale druhá polovica obyvateľov krajiny preklína tento dátum a udalosti spred roka, ktoré odštartovali krvavú tragédiu celej krajiny. Ukrajina kvôli nim stratila Krym, stráca v súčasnosti juhovýchodné regióny a nepokoje a vyčíňania nacistov otriasajú celou krajinou. Je celá zaliata krvou.
Žiadne optimistické scenáre nie sú reálne. Kyjevská vláda posiela stále ďalšie vojenské jednotky na vlastný národ, vôbec nedodržiava prímerie, potápa sa v krvi, ale mierové riešenie odmieta. Dôvody sú jasné: zaoceánski šéfovia to nedovolia a vedenie Ukrajiny musí pokračovať vo vojne do víťazného konca. Táto vojna môže postaviť celú krajinu na kolená, jednoducho ju zničiť, ale Kyjev odmieta rokovať s juhovýchodom o mieri a nesnaží sa nájsť východisko z tejto situácie.
Východisko, bohužiaľ, je jediné: Kyjev musí prestať útočiť na juhovýchodný región a rokovať s povstalcami. Jednoducho musia rokovať, možno sa na niečom dohodnú – aspoň na niečom. A v tejto zúfalej situácii je to jedno, kto a s kým bude rokovať: fašisti, nacisti, komunisti, anarchisti, separatisti, teroristi – hocikto s hocikým. Vojna nič nevyrieši. Obidve strany musia odložiť zbrane a rokovať. Aj keď to potrvá týždne, mesiace, roky. Je to v každom prípade lepšie ako týždne, mesiace alebo aj roky vojny. Žiadne iné východisko nie je.
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.