Dnes je Prvý apríl!

Na dedine ako v meste

Časy sa menia, takisto aj tradície. Obyvatelia našej dedinky Besný Potok už nechceli byť sedliakmi a rozhodli sa vytvoriť z našej obce nové mesto. Realizovať plány začali ihneď. Starosta Alojz vyhlásil, že hlavná budova v meste musí byť Biely dom. Preto celú budovu obecného úradu vymaľovali nabielo, dokonca aj sklá na oknách, kvôli čomu museli svietiť celý pondelok aj za bieleho dňa. Potom okná predsa poumývali.

Predseda kultúrnej komisie Vinco vyhlásil, že "mesto je samý asfalt!" A to nemal robiť… Družstevníci hneď na to vyasfaltovali plochu vo výmere 5 kilometrov štvorcových okolo kravína. Nespokojné kravy odmietli vstúpiť na asfaltový povrch a nechceli k sebe pustiť dojičky, čím ohrozili dennú výrobu. Rozmarné zvieratá dokonca odmietali prijímať aj potravu, ale keď ujo Fero špeciálne pre nich rozriedil vodu pravou spišskou borovičkou, piť neodmietli. Asfalt museli rozbiť a uložili ho na oboch brehoch rieky v dedine (budúcom meste). Ujo Fero mal dokonca slzy v očiach a šepkal : "To isté som videl v Berlíne, keď sme ho oslobodzovali v roku 1945!"

Ďuro Briadka podčiarkol: mesto sa líši od dediny tým, že nemá poľnohospodárske družstvá, ale fabriky a závody, ktoré treba súrne vybudovať aj v Besnom Potoku. Ihneď sme spustili do prevádzky závod na výrobu deodorantov. Uskutočnila sa aj prvá skúška nových výrobkov.  Skončila sa pracovným úrazom riaditeľa závodu, ktorý sa to odvážil vyskúšať na vlastnej koži: deodorantový prúd /silný ako z hasiaceho prístroja/ ho zvalil z nôh a odniesol až ku krčme. Všetko zlé je, ako vždy, aj na niečo dobré a novinku si vo veľkom množstve objednal pre svoju jednotku predseda dobrovoľného požiarneho zboru v obci (meste).

Mesto by mali navštevovať zahraniční turisti a mujsia sa orientovať ako doma. Teda – musia byť nápisy v cudzom jazuku. Všade v uliciach sa objavili tabule s názvami v angličtine. Krčma sa premenila na Drink-espresso, obecný úrad na White house, obecná knižnica na Book-room (v dôsledku čoho sem spočiatku začali chodiť aj chlapi z družstva, kým nezistili, že tu nenalievajú), miestny parčík na Hide-park a jedinú autobusovú zastávku premenovali na Roosveltov airport.

Vysoko sa zvýšila kultúrna úroveň občanov. Začali používať cudzie slová. Často v uliciach a inštitúciách obce bolo počuť: "O´key! What do you want? No problém! No money..." To posledné sa opakovalo najčastejšie. Dokonca aj nadávať začali takmer iba v angličtine – okrem Deža Lakatoša, ktorý sa nechcel vzdať starých zvykov. Na požiadavku Arpáda pri obecnom (mestskom) úrade zriadili spoločnú pobočku EÚ, OSN, OBSE, NATO a UEFA a Ďulo Horčičák pri vchode inštaloval dvojmetrovú kópiu sochy Slobody.

Starosta Alojz a poslanci /mestského/ zastupiteľstva zasadali 17 nocí za sebou.  Komisia na spracúvanie návrhov občanov pracovala vo dni - v noci. Obedy z pohostinstva členom komisie donášali priamo do kancelárie, aby nemuseli prerušovať svoju zodpovednú prácu.

Návrhy premeny dediny Besnivý Potok na moderné európske mesto poslali všetci obyvatelia, ktorí vedeli písať. Rekord vytvoril dôchodca Ferdinand Zeleň, ktorý doniesol až 158 návrhov! Práve jeho dva návrhy rozvírili hladinu. Vyhlásil, že každé slušné mesto má zelenú zónu, teda park. Keďže sa v Besnivom Potoku nenachádza nič, čo aspoň trochu pripomína park alebo les, za národný mestský park vyhlásili zoskupenie zo 7 stromov a 3 kríkov, ktoré z vlastnej iniciatívy vyrástli na brehu potôčiku, meno ktorého prevzala i samotná obec, teda mesto. Národný park pomenovali po ex-prezidentovi Spojených štátov, aj keď nik u nás presne nevie, či Bill Clinton mal niečo spoločné s budovaním zelených zón vo svojej krajine.

Taktiež F. Zeleň požiadal, aby v Besnivom Potoku vybudovali mestské kúpele s krytým bazénom. Navrhol aj vhodné priestory: chátrajúci objekt bývalého mlynu s obrovskou vybetónovanou pivnicou. Hlavný kontrolór mesta Florián Baobabský poznamenal, že problémom bude zavedenie vody do objektu, avšak optimisticky dodal: „Zato je tam aj mostík - ako trampolína. Nech chlapi trénujú. Kým sa naučia skákať z mostíku, zavedieme aj vodu.“

Veľmi rýchlo sa naša tichá dedinka Besný Potok mení na moderné mesto. A neprekáža nám, že nemáme dokončený vodovod, kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd a s plynofikáciou sme ešte len začali. Problémy majú aj vo veľkomestách! Všetko záleží od uhla pohľadu. Keď povieme, že žijeme v demokratickej krajine, kde sa dodržiavajú zákony, tak to tak aj je. Keď vyhlásime, že toto je čierne a hento je biele - nech nás niekto presvedčí, že to nie je tak! Keď raz stanovíme, že sme z dediny urobili mesto, kto sa odváži povedať, že to nie je pravda?

Priatelia, viac času na rozhovor nemáme, ponáhľame sa stavať svetoznáme rekreačné stredisko, ktoré vybudujeme na brehu štrkoviska. O Besnom Potoku ešte budete počuť. Onedlho budeme v našom meste budovať stredoveké historické pamiatky a rímsky tábor.