Foto: autor
Pred rokmi som sa hral s tým, že som písal básničky a pesničky. Boli väčšinou so sociálnou tematikou. Ale dnes si z archívu vyberiem niečo, čo je dosť netradičné pre moje pero... či počítač? Je to takmer „čistá poézia“... Jedna básnička z môjho archívu...
Namaľuj
Namaľuj mi jemný vietor,
vôňu kvetov, zvuky jari,
vtáčí spev a čaro rána –
možno sa ti to podarí.
Namaľuj úprimnú radosť,
neskrotnú povahu rieky,
čistý vzduch, omamnú trpkosť
vína – tie najlepšie lieky.
Namaľuj hluk vodopádu
a opojné lesné ticho,
bolesť hlavy, výbuch hnevu,
detský smiech a podlú pýchu.
Namaľuj dunenie hromu.
očakávanie búrky,
vrzgot čižiem, špľachot vody,
neviditeľné figúrky.
Namaľuj mi tichú nádej,
chuť do života a vieru
a vesmírnu spravodlivosť,
osud ušitý na mieru.
Namaľuj búrlivú vášeň,
nádhernú a čistú lásku,
pocit istoty a šťastia,
žiarlivosti tenkú pásku...
Namaľuj ľadovú zimu,
strašnú ohnivú páľavu,
ľahký vánok, hlasný výkrik,
noc padajúcu na trávu.
Namaľuj mi všetko vzácne,
čo prepukne v zime, v lete.
Namaľuj to krásne, drahé,
čo nás udrží na svete...


0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.