Európska komisia vyhráža sa... krajinám EU!

Foto: south-stream.info

Práve dnes sme zaregistrovali niekoľko udalostí, spojených s týmto projektom a hádkami v Európe. O tom však, ako hovorieval Bela Bugár, potom. Na začiatku si pripomenieme „krátku históriu“ South Streamu /Južného prúdu/ - udalosti ostatných 2 týždňov.  

Práve pred 2 týždňami ruský Gazprom a rakúska plynárenská spoločnosť OMV podpísali vo Viedni dohodu akcionárov spoločnej firmy South Stream Austria. Dokument určuje princípy spoločnej práce pri realizácii Južného prúdu na území Rakúska. Rakúsky prezident Heinz Fischer označil projekt za konštruktívny a potrebný. Ruský prezident Vladimír Putin zdôraznil, že Brusel hádže polená pod nohy projektu po nátlakom USA a označil konanie USA za obyčajný nečestný konkurenčný boj.

Sarkasticky poznamenal: „Naši americkí priatelia nie sú nadšení Južným prúdom. Boli nespokojní aj v r. 1962, keď sa začínal projekt Plyn za prácu v spolupráci s Nemcami. Teraz sa nič nezmenilo, okrem toho, sami chcú dodávať plyn na európsky trh. Ale nebude lacnejší ako ruský: plyn z plynovodov je vždy lacnejší, ako skvapalnený. Ide o obyčajný konkurenčný  boj a Američania robia všetko preto, aby projekt ohrozili. V tomto konkurenčnom boji sa používajú aj politické zbrane,“ podčiarkol.

Experti nepochybujú o tom, že hádky na margo plynovodu Južný prúd sú priamo spojené s tlakom USA na krajiny EÚ: americké spoločnosti tužia sa presadiť na európskom plynovom trhu. Európske krajiny sa však zapodievajú najmä tým, ako pre svoje krajiny zabezpečiť plyn. Ukrajina ukázala svoju neschopnosť v úlohe tranzitného partnera plynu. Južný prúd, ktorý sa tiahne dnom Čierneho mora, nezabezpečí len bezproblémové dodávky, ale stane sa aj výhodnou investíciou pre účastnícke krajiny.

Južný prúd, podľa Európskej komisie, protirečí normám tretieho energetického balíčka EÚ. Najmä o porušovaní týchto noriem hovorí teraz Oettinger. Moskva však pripomína: Európska komisia ignorovala fakt, že medzivládne dohody o Južnom prúde s Rakúskom, Bulharskom, Gréckom a inými krajinami boli podpísané ešte v r. 2008. Teda rok predtým, ako začal platiť tretí energetický balíček. To znamená, že Brusel, napriek mierovej právnickej taktike, pripísal tretiemu energetickému balíčku princíp opačného účinku.

Kým Brusel bojuje proti Južnému prúdu, v Ázii stúpa záujem o ruský plyn. India sa inšpirovala zmluvou na dodávky plynu, ktorú nedávno podpísala Moskva a Peking, chce rokovať o predĺžení ropovodu, ktorý Rusko „potiahne“ do Číny - aby smeroval až k indickým hraniciam. Odberateľov je dosť. Pomaly, kým sa krajiny EÚ hádajú, ako zabrániť prieniku ruského plynu do EÚ, Rusko ani nebude mať záujem o odberateľov v Európe... Opačná otázka: zaobíde sa EÚ bez ruského plynu?..  
Minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov dnes prišiel na pracovnú návštevu do Bulharska. Jednou z hlavných tém rokovaní bol, pochopiteľne, plynovod Južný prúd, ktorý sa buduje mimo územia Ukrajiny. Sofia nedávno pod nátlakom EÚ a USA pozastavila výstavbu bulharského úseku plynovodu – aj keď nechcela. Lavrov rokoval s bulharským kolegom  Kristianom Vugeninom, s prezidentom Rosenom Plevnelievom a premiérom Plamenom  Orešarským. Povedal, že Rusko je pripravené na konštruktívny dialóg o výstavbe Južného prúdu so všetkými zainteresovanými stranami. Zdôraznil, že v dôsledku tejto výstavby vyhrá ako Rusko, tak aj európski spotrebitelia.

„Nesmieme dopustiť, aby Európu využívali v cudzích záujmoch a aby sa náš spoločný kontinent stal rukojemníkom slabozrakých ideologizovaných prístupov“, podotkol Lavrov.
Bulharsko verí, že onedlho získa od Európskej komisie povolenie na výstavbu plynovodu Južný prúd. Vyhlásil to bulharský minister zahraničných vecí Kristian Vigenin na tlačovej konferencii v Sofii po rokovaniach s ruským kolegom Sergejom Lavrovom. Zdôraznil  nevyhnutnosť realizácie výstavby Južného prúdu v určený termín.

Lavrov informoval, že Moskva pozýva Európsku komisiu na rokovania o Južnom prúde a počíta s úspechom. Pripomenul, že kedysi vznikla po súhlase oboch strán pracovná skupina zaoberajúca sa otázkami praktickej realizácie projektu, avšak jej činnosť bola na iniciatívu Bruselu zamrazená.

Južný prúd chce stavať aj Srbsko. Rusko a Srbsko chcú podpísať už v najbližšie dni zmluvu o výstavbe srbského úseku plynovodu Južný prúd. Vyhlásil to dnes ruský premiér Dmitrij Medvedev na spoločnej tlačovej konferencii so svojim srbským kolegom Alexandrom Vučičom v Moskve. Vučič potvrdil, že medzi oboma krajinami zostal rad technických otázok, ktoré budú čoskoro vyriešené.
Aj Maďarsko bude stavať Južný prúd. „Pretože tento projekt zaistí bezpečnosť nášho zásobovania elektrinou. Nechceme sa ocitnúť v situácii, kedy budú závisieť dodávky plynu od Ukrajiny“, vyhlásil dnes premiér Maďarska Viktor Orbán v Belehrade po stretnutí so svojim srbským kolegom Alexandrom Vučičom. „Sme zodpovední pred svojimi občanmi za ich zásobovanie elektrickou energiou”, dodal.

Taliansko taktiež považuje projekt Južný prúd za strategicky dôležitý pre Európsku úniu a mieni počas svojho predsedníctva v EÚ umožniť jeho realizáciu. Povedal to štátny tajomník Rady ministrov Talianska zodpovedný za európsku politiku Sandro Gozi.

Podľa názoru šéfa výskumnej skupiny pre energetickú bezpečnosť zo Strediska medzinárodných strategických štúdií Hasana Selima Özertema sa v stanovisku Európskej komisie ohľadom Južného prúdu nachádzajú tak právne, ako aj politické motívy:

„Európska komisia vyhlasuje, že z právneho hľadiska je výstavba plynovodu v rozpore s legislatívou EÚ. Projekt má určité problémy s nadnárodnými inštitúciami EÚ. Ale jednotlivé krajiny majú na to úplne iný názor,“ povedal.

„Brusel uvidel v politickej kríze, ktorá vypukla vôkol Ukrajiny, možnosť vyjednávať s Ruskom. No napriek sporom medzi Bruselom a Moskvou projekt Južný prúd treba zrealizovať,“ myslí si odborník Inštitútu Turecko v XXI. storočí Tugce Varol Sevi a dodáva: „V súčasnosti ostáva Rusko naďalej najdôležitejším zdrojom plynu pre EÚ. Problémy, ktoré EÚ vytvára ohľadom Južného prúdu, majú v skutočnosti iba jeden dôvod, ktorým je ukrajinská kríza. V bilaterálnych vzťahoch s Ruskom nie sú žiadne problémy.“

Bulharsko je v súčasnosti z geografického hľadiska kľúčovou krajinou pre projekt Južný prúd. No táto krajina v dôsledku tlaku vyvíjaného zo strany EÚ vyhlásila o pozastavení projektu. Alternatívnou možnosťou sa môže stať Turecko, ktoré za posledných 6 mesiacov už niekoľkokrát ponúkalo svoju kandidatúru na realizáciu Južného prúdu. Gazprom zatiaľ túto možnosť nezvažuje, ale Turecko je pripravené zabezpečiť výstavbu Južného prúdu cez svoje územie.
Na Slovensku niektorí odborníci majú obavy, že výstavba Južného prúdu ohrozí tranzitné možnosti a výhody našej krajiny. Optimisti si však jasne uvedomujú, že Európa bude potrebovať obrovské objemy ruského plynu - a Južný prúd Slovensku neuškodí.