Európska únia sa topí v korupcii

Ak porovnáme priemernú úroveň korupcie v Európskej únii a konkrétne na Slovensku, tak tá  naša pohrebná nálada nie je celkom namieste. Teda – mala by byť na inom mieste. A zasa – konkrétne v Bruseli. Samozrejme, toho svinstva ani na Slovensku nie je málo a nechceme  celú vinu zvaľovať na Brusel, ale predsa... Územie pod Tatrami nie je ostrov, vzdialený od pevniny tisícky kilometrov a život tu beží podľa vlastných zákonov. Práve naopak – Slovensko je na území Európskej únie a zákony sa diktujú z centra – z Bruselu.

Hlavným hriechom Slovenska je to, že všetky naše vlády v ostatných 20 rokoch dokázali dokonale držať krok a .... A všetky postupovali presne tak, ako im diktoval a diktuje Brusel. Ani jedna naša vláda, napriek hrdinským vyhláseniam, že vie obhajovať naše práva v Bruseli, v tomto smere neurobila nič. V Londýne, Paríži, Berlíne a inde hlučne hlásajú, ako treba bojovať proti korupcii, poučujú „mladších bratov“ ako treba konať a sami v tomto smere  nerobia vlastne nič. Celá mašinéria Európskej únie až po uši uviazla v korupcii – čo by potom  „páni veľkomožní“ chceli od Slovenska, ktoré opakujeme, iba drží krok...?   

Korupcia v Európskej únii nabrala obrovské rozmery ešte dávno predtým, ako sa do tejto partie zamontovalo Slovensko. Ale doposiaľ sa týmto „fenoménom“ nikto v EÚ seriózne nezaoberal. Prečo sme si na dnes zvolili práve túto tému? Pretože – hurá!!! – konečne si to v Európe všimli. Dokonca Európska komisia pripravila prvú správu o korupcii v krajinách EÚ. Aspoň že teraz aj my vieme, že korupcia nie je duch a naozaj existuje, „žije“ po našom boku.

V tejto historicky prvej správe sa uvádza, že korupcia v Európe dosiahla obrovský rozsah a stojí EÚ 120 miliárd eur ročne. Dokonca v nej nájdeme analýzu situácie v každej európskej krajine, vrátane nás hriešnych. Zaujímavé sú aj prieskumy verejnej mienky, v ktorých občania povedali, čo si myslia o rozsahu korupcie. Vyše polovice Európanov si myslí, že za posledné tri roky úroveň korupcie prudko vzrástla.

Podľa tejto správy, najmenšia korupcia je v severských štátoch a susedných krajinách: v prvej päťke je Dánsko, Švédsko, Fínsko, Holandsko a Luxembursko. Na 6. mieste je Nemecko, na 7. – Veľká Británia, na 8. – Belgicko, na 9. – Írsko a  prvú desiatku uzatvára Francúzsko. Naši susedia dopadli trochu horšie: Rakúsko je na 11., Poľsko na 15., Maďarsko na 20. a Česko na 23. mieste. Slovensko na nachádza hneď za Čechmi – na 24. mieste. Najhoršie dopadlo Taliansko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko, ktoré je na chvoste rebríčka. 

Slovensko sa v rebríčku ocitlo na dosť nelichotivom mieste. Na jeho obranu povieme iba to, že samotný systém výpočtu rozsahu korupcie v jednotlivých krajinách je dosť komplikovaný a, povedali  by sme, jemne nepresný. Kým vyhladnutí a nahnevaní občania v malých krajinách na plné ústa hovoria o prípadoch korupcie, v sýtej západnej polovici kontinentu sa o  tom akosi hanbia spomínať a mnohé veci, ktoré sa „uzákonili“ v ostatných desaťročiach,  ani nepovažujú za korupciu – vraj to tak má byť, na to si už zvykli a nedá sa to zmeniť... Bohužiaľ, aj v Bruseli si na mnohé veci zvykli a vôbec sa neponáhľajú niečo meniť.

Korupciu predsa „objavili“ vo všetkých 28 štátoch Európskej Únie – bez výnimky. Potvrdila to komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Cecília Malstromová. Dodala, že každý dvanásty   obyvateľ EÚ bol za posledný rok svedkom alebo účastníkom korupcie, 76 % opýtaných si  myslí, že korupcia sa stala súčasťou ich národných ekonomík.

Najviac sa táto pleseň rozšírila na juhu Európy – v teplej klíme sa jej darí najlepšie. Pomaly 100 percent Grékov, Talianov a Španielov považujú korupciu za jedinú metódu dosiahnuť výsledok – ak nedáš úplatok, nikam sa nedostaneš. Najhoršia situácia nie je v tradične kritizovaných odvetviach - súdnictve, polícii, zdravotníctve a samospráve, ale v obchode. Asi štvrtina zisku zo štátnych  kontraktov ide do vrecka „podnikavých“ úradníkov.

Za najskorumpovanejšie oblasti v správe označili projekty výstavby infraštruktúry, spojené hlavne  s výstavbou ciest a komunikácií a taktiež oblasť staviteľstva. Najpikantnejšou perličkou je fakt, že z budovania korupčných schém často obviňujú aj organizáciu, ktorá vypracovala správu o stave korupcie v EÚ - samotnú Európsku komisiu: predovšetkým z lobovania záujmov určitých skupín a podpory či naopak odmietnutia určitých projektov.

Nie, oficiálne sa lobovanie nepovažuje za hriech, ani za niečo protizákonné. Berie sa to skôr ako napomáhanie tomu alebo inému biznisu. Ale v praxi často končí prijatím nových zákonov a novelizácií v prospech tej alebo inej korporácie  - ako inak,  za veľké „poplatky“. Veď o tom napokon  najlepšie vedia politici vo všetkých krajinách: za sprostredkovanie „pomocníkom“ vždy patrí odmena – ich tučná provízia. 

V priebehu ostatných 5 rokov Európska komisia zrušila celkovo takmer 6 tisíc zákonov. Nuž, legislatívu treba zlepšovať, modernizovať. Viacerí odborníci však akosi krútia hlavou a  vyhlasujú, že mnohé z týchto „novelizácií“ a lobbingových aktivít neuveriteľne zaváňajú korupciou. Väčšina obyvateľov Európy dosť skepticky vníma tento problém a domnieva sa, že korupcia sa nedá poraziť tak ľahko ani v najbližších desaťročiach. A určite majú pravdu.  

Zdroj: AFP, Reuters, AP