Falzifikácia a lži – metódy politikov a médií

Foto: RIA-Novosti

Čím viac špiny...

Nechcem teraz robiť podrobnú vedeckú štúdiu o tom, ako nás klamú politici a média o dianí na Slovensku alebo o tom, čo sa deje na Ukrajine, v Sýrii, v Iraku, v Afganistanu a pod. Niečo na túto tému sme písali, určite ešte niečo napíšeme aj v budúcnosti.

Posvietime však na menšie perličky – „utajené“ metódy, ktoré používajú naše média: napríklad, o dianí na Ukrajine – je to horúca téma. Najčastejšie používajú vyše uvedenú metódu: čím viac na niekoho hodíš špiny, tým viac sa naňho nalepí...  Neustále podsúvajú lživé falošné informácie o povstalcov, o vplyve Ruska, o priebehu bojov a pod. Bez okolkov hádžu hnoj na jednu stranu a obhajujú druhú. Žiadna objektivita, korektnosť, profesionalita. Viacerí na Slovensku asi majú dojem, že všetky správy našich médií píše jedna ruka, ktorá sa nachádza niekde na po ceste medzi Washingtonom a Londýnom.

Často používajú totálne falošné informácie – aj s tým, že onedlho svetové spoločenstvo spozná pravdu, ale... počítajú s tým, že si viacerí už nespomenú, ako média šírili lživé informácie. Túto metódu začali používať už od začiatku krymských udalostí. Koľko razy nás informovali, že ruské vojska a technika prekročili hranice a čoskoro zaútočia na Ukrajincov. Nikdy sa to nestalo. Spomenuli naše média aspoň raz, že sa „trochu“ pomýlili?    

Počas udalostí na Kryme nás každý večer strašili hororovými správami /asi na dobrú noc?/: Rusi vyhlásili ultimátum akejsi ukrajinskej jednotke a ak sa tá do rána nevzdá, brutálne zaútočia a nenechajú kameň na kamene... Prišlo ráno – a nič. Nik neútočil, všetko bolo v poriadku. A tak pokračovalo prakticky každý večer v priebehu niekoľkých týždňov. Ani jeden - jediný útok zo strany povstalcov nebol. Povedali média aspoň raz: prepáčte, vážení čitatelia, poslucháči a diváci – pomýlil sme sa včera, žiadny útok nebol? Nie. Ale zasa večer strašili čitateľov a divákov novým útokom. A tak to bolo stále. Presne to robia aj dnes. „Plodia“ zjavné somariny, ale neskôr si už nespomenú, že pravda bola niekde úplne inde a, jemne povedané, nehovorili pravdu, pomýlili sa - iba tak trochu...   

Oklamať jedným slovom!

Naše média sú síce totálne amatérske a falošné, ale perfektne ovládajú metodiku skrytého klamstva. Vedia prekrútiť situáciu a za pomoci jedného – jediného slova prevrátiť všetko na hlavu. Myslíte si, že sa nedá oklamať za pomoci jedného slova? Ale dá sa! Príklad?

Pred niekoľkými dňami všetky naše milované média /zasa – akoby to písala jedná osoba/ použili tú istú frázu: „Povstalci konečne odovzdali malajzijskej strane čierne skrinky.“ Nič? Nevšimli ste nič? Je to nevinná fráza, však? Bežná fráza, až na to slovko „konečne“... Bežný smrteľník v podvedomí reaguje prirodzené: keďže povstalci KONEČNE odovzdali skrinky, tak potom čo to znamená? Že naťahovali čas, nechceli tak rýchlo odovzdať skrinky, možno ich vôbec nechceli odovzdať, niečo skrývajú, sú vinní – zostrelili to lietadlo... Je to bežný logický reťazec zložený z jednoduchých lží – presne takúto metódu často používajú politici a média.

A čo povstalci, prečo KONEČNE odovzdali čierne skrinky? Hneď vo chvíli, keď našli čierne skrinky, vyhlásili, že ich odovzdajú iba do rúk zástupcom ICAO /Medzinárodnej organizácie civilného letectva/ - je to najkompetentnejšia a viac – menej nezávislá medzinárodná organizácia. V žiadnom prípade povstalci nechceli odovzdať skrinky do rúk ukrajinským „kolegom“ – treba vysvetľovať, prečo? A KONEČNE odovzdali – dokonca nie ISAO, ale malajzijským predstaviteľom. Prečo? Pretože zástupcovia ISAO ani po týždni od pádu Boeingu nedorazili na miesto tragédie! Prečo tak meškali? Zástupcovia OBSE boli tam už na druhý deň – čo prekážalo zástupcom ISAO, aby prišli v tom istom čase?

Povstalci dokonca riskovali. Chceli odovzdať čierne skrinky zástupcom ISAO, ale ti sú momentálne v rukách anglických odborníkov. Malajzijci ich odovzdali Holanďanom a tí – Angličanom. Akože nezávislí anglickí experti študujú čierne skrinky a vynesú verdikt. Nuž, keď si vezmeme do úvahy, že Anglicko je najbližší spojenec USA a takisto horlivo podporuje nacistický režim na Ukrajine, nie som si na 100 percent istý, že povedia úplnú pravdu, ak celkom neprekrútia fakty...  

Treba vedieť, kde je sever

Mohli by sme uviesť aj ďalšie príklady totálne lživej propagandy -  je to presná definícia činnosti našich médií. Myslím si, že by to už bolo zbytočné. Tí z nás, ktorí to poznajú a vyhľadávajú pravdivé informácie, vedia rozmýšľať a hodnotiť situáciu, určite vedia, kde je pes zakopaný a nevedia klamstvám našich médií. Tým, ktorí nechcú vidieť a vedieť pravdu, je zbytočne búšiť do hlavy a vysvetľovať, kde je sever – aj tak to odmietnu.  

Samozrejme, netvrdím, že „povstalecké“ média hovoria na 100 percent pravdu. Robia chyby a často svoje nádeje, túžby a obavy predstavujú ako realitu. Viem prečo. Keď niekomu na hlavu padajú bomby a zabíjajú príbuzných a kamarátov, môže zo zúfalstva trafiť vedľa. Preto v „povstaleckých“ médiách sa často stretávajú „sny o budúcnosti“: dúfajú, že čoskoro Putin pošle tam ruskú armádu a pomôže im. S podobnou pravidelnosťou sa tam stretávajú aj kritické články: prečo Rusi doposiaľ neposlali vojska a nezastavili zabíjanie, prečo to umožnili? Na rozdiel od našich a západných médií, povstalecké média však vždy všetko pomenovali správne: fašista je fašista, nacista je nacista a povstalec je povstalec. Opakovať, ako to vykresľujú naše „slobodné demokratické“ média, nebudem. Pretože nechcem.

Tento konflikt sa tak ľahko neskončí. Nič na tom nezmenila ani strašná tragédia – pád Boeingu. Ani teraz sa Kyjev ani trochu nespamätal. Naše veľavážené média prízvukujú, že práve povstalci nechcú rokovať o mieri – svorne to opakovali aj vo včerajších správach. Zasa úmyselne klamú. Od prvej chvíle konfliktu samotní povstalci a Rusko vyzývajú, aby sa začali rokovania. Nepomohlo ani sprostredkovateľstvo OBSE. Kyjev nechce rokovať, iba dáva  ultimáta: povstalci sa musia vzdať. To nie je „pozvánka“ na rokovania, ale rozkaz o kapitulácie. O akých „mierových iniciatívach“ Kyjevu teda informujú naše média? Zasa – bla-bla-bla... Večerné televízne správy sa premenili na americký komiks: samé klamstvá, falošní hrdinovia a odporní „nepriatelia“.

Prečo naše média klamú? Stačí sa pozrieť na to, kto ich vlastní. Že tu máme verejnoprávnu RTVS? Ktorú riadi bývalý šéf Markízy, ktorý z nej urobil Markízu 2 a pokračuje v budovaní novej televízie – RTV US?.. Tak toto nie je autorita. Zatiaľ zostáva aspoň internet – aspoň tam nájdete média, ktoré pravdivo informujú o dianí na Slovensku a vo svete. Nie je ich veľa, občas tiež robia chyby, ale zatiaľ nemajú ani štipku tých finančných prostriedkov, techniky, priestorov a ľudí, ktorých majú vo veľkých médiách. Ale aspoň hovoria pravdu...