Javorina sa vracia do obranných plánov štátu. Ministerstvo hovorí o bežnom výcviku, obce žiadajú viac odpovedí

Javorina bola ešte pred rokmi symbolom územia, ktoré armáda opustila ako nadbytočné. Dnes sa do verejnej debaty vracia v úplne inom kontexte: rezort obrany tvrdí, že potrebuje viac priestoru pre bežný výcvik, manévrový pohyb a dlhodobú pripravenosť ozbrojených síl.

Minister obrany Robert Kaliňák 6. septembra povedal, že ministerstvo nemá záujem využívať celý niekdajší vojenský obvod. Podľa jeho slov chce pracovať len s tými časťami, ktoré sú na liste vlastníctva ministerstva obrany. Zároveň uviedol, že rezort neplánuje obnoviť využívanie viacerých bývalých dopadových plôch ani niekdajšej strelnice protivzdušnej ochrany. Hovorí teda skôr o štandardnom výcviku než o návrate k niekdajšiemu rozsahu vojenského využitia.

Prečo sa Javorina znovu otvára

Argument ministerstva je v zásade jednoduchý: armáda potrebuje viac priestoru. Kaliňák to spája s rastúcimi úlohami ozbrojených síl, s rozširovaním ich kapacít a aj s budovaním Národných obranných síl. Práve pri tejto zložke minister uviedol, že v registrácii je približne 16-tisíc občanov, čo podľa neho rezort pôvodne nečakal. Z pohľadu ministerstva preto nejde o krátkodobý projekt, ale o plánovanie výcvikových možností na najbližšie roky.

Podobne sa minister vyjadroval už v júni, keď po rokovaní parlamentného brannobezpečnostného výboru tvrdil, že Slovensko potrebuje nový výcvikový priestor a že existujúce kapacity nestačia. Ako dôvody spomínal aj limity iných vojenských lokalít. Pri Lešti zaznelo, že je podľa rezortu malá, pri Záhorí zas minister argumentoval blízkosťou Vojenského technického a skúšobného ústavu a letiska v Kuchyni.

To je dôležitý posun oproti situácii spred pätnástich rokov. Vtedy štát dospel k opačnému záveru: výcvik na Javorine bol ukončený v decembri 2005 a vláda neskôr prijala nariadenie č. 455/2010 Z. z., ktorým vojenský obvod Javorina zrušila. Vtedajšie zdôvodnenie hovorilo o tom, že územie bolo vyhodnotené ako nepotrebné na plnenie úloh obrany štátu.

Nie návrat do minulosti, ale nový typ sporu

Dnešná debata sa nevedie len o armáde. Rovnako silno sa vedie o tom, ako štát komunikuje svoje zámery s regiónom. Opozícia už v júni ministrovi vyčítala, že s miestnymi samosprávami ani s vlastníkmi pozemkov nikto vopred seriózne nediskutoval. Zaznelo to po rokovaní výboru pre obranu a bezpečnosť, ktoré sa konalo aj na podnet nespokojných obyvateľov.

Práve to môže byť pre ďalší vývoj kľúčové. Javorina nie je prázdne administratívne územie na mape. Je to priestor, ku ktorému sa viažu vlastnícke nároky tisícov ľudí, historická skúsenosť s vysídlením a v posledných rokoch aj snahy o iné formy rozvoja. Miestni zástupcovia upozorňovali, že v oblasti sa medzičasom rozvíjala aj infraštruktúra cestovného ruchu a investori či obce chcú vedieť, aké mantinely budú platiť do budúcna.

Kaliňák opakovane vylúčil vyvlastnenie pozemkov. Tvrdí, že s vlastníkmi sa chce štát dohodnúť v horizonte troch rokov. Zároveň však pripustil, že plné dobudovanie Javoriny by mohlo trvať približne pätnásť rokov. To znamená, že nejde o technickú zmenu na pár mesiacov, ale o dlhý politický a majetkový proces, v ktorom sa bude testovať dôvera medzi štátom a regiónom.

Čo zatiaľ vieme a čo stále nie

Ministerstvo dnes komunikuje najmä základný zámer, no viacero podstatných odpovedí stále chýba. Nie je napríklad jasné, aký presný bude rozsah územia, aký režim vstupu bude platiť, aké obmedzenia môžu zasiahnuť okolie a či bude potrebné znovu formálne vytvárať vojenský obvod. Sám minister v júni pripustil, že pre samotné zriadenie výcvikového priestoru to automaticky nutné byť nemusí.

Nejasnosti sa týkajú aj širších dopadov. Kaliňák teraz povedal, že plánované využitie by nemalo kolidovať s projektom vodnej nádrže Tichý Potok a že túto stavbu považuje za strategicky dôležitú aj z pohľadu zásob pitnej vody a krízových situácií. To je však skôr politické uistenie než detailne predstavený plán dvoch veľkých zásahov do územia.

V parlamente už medzitým zazneli aj požiadavky, aby vláda zverejnila konkrétny zámer vrátane rozsahu, harmonogramu, dopadov a porovnania s alternatívnymi lokalitami. Presne tam sa bude debata pravdepodobne posúvať ďalej: od všeobecných vyhlásení k otázke, či je Javorina naozaj najlepším riešením, alebo len najdostupnejšou možnosťou z pohľadu štátu.

Politická téma, ktorá sa nedá oddeliť od regiónu

Z pohľadu národnej politiky je Javorina skúškou toho, ako vláda vysvetľuje rastúce nároky na obranu krajiny. Z pohľadu regiónu je to však znovu otvorená otázka, do akej miery môže štát meniť budúcnosť územia, ktoré má komplikovanú pamäť aj rozdrobené vlastníctvo.

Rezort obrany dnes hovorí umiernenejším jazykom než pri prvých úvahách o obnovení vojenského obvodu. Zdôrazňuje, že nepôjde o celý niekdajší priestor a ani o návrat všetkých niekdajších funkcií. To je podstatné spresnenie. Samo osebe však nestačí.

Ak má mať plán na Javorine politickú aj spoločenskú legitimitu, nebude stačiť odvolávať sa na bezpečnostné potreby štátu. Rovnako dôležité bude presne pomenovať rozsah zámeru, majetkové riešenie, pravidlá pre obce a to, čo sa v území už robiť nebude. Práve na tom sa ukáže, či ide o premyslený obranný projekt, alebo o návrat starej témy, ktorá znovu narazí na odpor miestnych.

Ilustračné foto: Stepan Vrany / Pexels