Koľko zamestnancov zarába menej ako 500 eur?

Foto: autor

Od výplaty do výplaty

Samozrejme, skeptici povedia: „Sú to iba čísla. Na výplatnej páske to vôbec nevyzerá ružovo. Koľko ľudí majú tu priemernú mzdu?“ Bohužiaľ, nie je ich veľa. Vlani až dve tretiny Slovákov zamestnaných na plný úväzok, mali mzdy pod úrovňou priemernej mzdy.

Niet sa čomu čudovať. Určitá kategória „občanov“ má vysoko nadpriemerné platy a takto sa to vyrovnáva: zopár „indivíduí“ majú vysokánske mzdy, ostatné majú nízke, pomerne nízke,  veľmi nízke a také, ktoré sa ani nedá pomenovať mzdou...

Zaujímavé /aj keď dosť smutné/ štatistika pripravil Slovenský štatistický úrad a analytický tím Poštovej banky. Z týchto štatistík vyplýva, že pre každého piateho Slováka zamestnaného na plný pracovný čas bola vlani realitou hrubá mzda nižšia ako 500 EUR. V čistom si tak pätina zamestnancov mesačne doniesla /ak niečo si nenechala po ceste v krčme/ iba približne 410 EUR. Keď si vezmeme do úvahy, čo nás stoja platby za komunálne služby /nájomné, voda, plyn, elektrina, kanalizácia a pod./, vychádza, že tejto kategórii občanov /opakujeme – je to až dve tretiny Slovákov!/ zostávajú nejaké peniaze na skromné jedlo – a už na nič iné! Drvivá väčšina z nich sa teší, že vie to aspoň nejako dotiahnuť od výplaty do výplaty...

Ženy stále zarábajú menej

Ak urobíme prieskum v „intímno-pohlavnej“ oblasti, tak zistíme, že sa tu vôbec nič nezmenilo. Ženy stále zarábajú menej ako muži. Hrubá mzda nižšia ako 500 EUR svietila vlani mesačne na výplatných páskach 24 % /takmer štvrtiny/ zástupkýň nežnejšieho pohlavia. V prípade mužov sa takýto nízky plat týkal každého šiesteho zamestnanca.

Vidíme aj vekové rozdiely. Nízke mzdy sú častým javom najmä medzi nováčikmi na pracovnom trhu. Spomedzi mladých ľudí do 19 rokov si na výplatnej páske menej ako 500 EUR v hrubom našla viac než polovica zamestnancov. Oveľa lepšie na tom nie sú ani ľudia vo veku 20 až 24 rokov, spomedzi ktorých sa s takouto nízkou mzdou stretáva každý tretí zamestnanec. Najnižší podiel zamestnancov s platom nižším ako 500 EUR v hrubom je v kategórii tridsiatnikov a to cca 17 % až 18 %. S pribúdajúcimi krížikmi na chrbte ale tento podiel postupne narastá. Dosť často ľudia, ktorí svoju pracovnú kariéru začali ešte za čias „svetlej budúcnosti“, celý život dostávali nízke platy a nie sú na tom lepšie ani v súčasnosti.

Donúťte detí študovať!

Je tu aspoň jeden pomerne logický jav. Vzdelaní ľudia predsa zarábajú viac. Čím nižšie vzdelanie, tým je nižší plat. Najvyšší podiel nízkopríjmových zamestnancov, až viac než 44 %, nájdeme v skupine pracujúcich s ukončeným základným vzdelaním. Zo zamestnancov, ktorí majú v rukách výučný list, má plat nižší ako päť stoviek v hrubom takmer každý tretí. So zvyšujúcou sa úrovňou vzdelania podiel málo zarábajúcich klesá a v prípade zamestnancov s vysokoškolským diplomom je takmer zanedbateľný.

Najčastejšie sa so mzdou do 500 EUR v hrubom stretávajú pracovníci v ubytovacích a stravovacích zariadeniach, kde takýto nízky zárobok dobre pozná až viac ako polovica zamestnancov. Na druhej strane ale práve v tomto odvetví ide často o pozície, ktoré umožňujú výrazné prilepšenie vo forme tzv. tringeltov či sprepitného.

Plat pod 500 EUR v hrubom sa ale týka aj takmer polovice administratívnych pracovníkov. Naopak, vo finančníctve a poisťovníctve zarábajú do 500 EUR len menej ako 3 % zamestnancov a úplnou raritou sú takto nízke platy medzi dodávateľmi energií, kde si vlani menej ako 500 EUR v hrubom mesačne našiel na výplatnej páske len 1 zo 100 zamestnancov.

Najvyšší podiel zamestnancov s hrubou mzdou do 500 EUR bol vlani v Prešovskom kraji, kde takto nízku výplatu dostávalo viac ako 30 % zamestnaných na plný pracovný úväzok. V ostatných regiónoch s výnimkou bratislavského sa podiel zamestnancov zarábajúcich menej ako 500 EUR pohyboval na úrovni okolo 20 %. Ani život a práca v Bratislave a okolí ale nie sú zárukou hviezdnych zárobkov. Vlani v tomto regióne svietilo na výplatnej páske menej ako 500 EUR až v prípade takmer 14 % ľudí zamestnaných na plný pracovný čas.