Kúpite si jednosmerný lístok na Mars?

Foto: EPA

Našiel som asi 30 správ v rôznych svetových médiách, ktoré sa v ostatnom období venovali tejto tematike. Pokúsim sa z toho „vybudovať“ kratší zrozumiteľný článok.  

Podľa výsledkov mnohých výskumov, na Marse boli objavené mikroorganizmy, ktoré sú schopné po rozmrazení ožiť. Asi viete, aká je tam „klíma“... Záhadné mikroorganizmy  objavili v jednom z kráterov na Marse. Podľa vedcov, mikroorganizmy mohli ostať životaschopné – veď, keď zvyšok povrchu červenej planéty pod vplyvom studenej kvapaliny zamrzol, vo vnútri krátera mohli istý čas pretrvať oveľa teplejšie podmienky.

Už dávnejšie sa špekuluje o „výletoch“ na Mars. Myšlienka medziplanetárnej expedície na Venušu či na Mars dokonca zaujala členov amerického Kongresu. Kongresový výbor pre vedu požiadal NASA, aby analyzovala rentabilitu takejto misie a možnú účasť v nej. A už je to tú: na 582-dňový let by sa mal vydať istý manželský pár. Štart je naplánovaný na november 2021. Daná výprava rozvíja plány prvého vesmírneho turistu Dennisa Tita, ktorý sa chystá vyslať manželský pár na let okolo Mesiaca. Štart je naplánovaný na r. 2018.

Pripomenieme, že bez pomoci NASA sa nezaobíde, preto turista pridal do programu aj let na Venušu a štart posunul na r. 2021. Práve na toto obdobie pripadá plánované ukončenie vývoja a výroby vesmírnej lode Orion a rakety Space Launch System (SLS). Práve ich chce Tito použiť na realizáciu expedície. Ubezpečuje, že objem výdavkov nepresiahne miliardu dolárov: 300 mil. poskytne jeho fond Inspiration Mars Foundation a zvyšné prostriedky by mohla vyčleniť NASA. Väčšina členov výboru sa vyjadrila, že podľa ich názoru je možné zámer realizovať.

Nie je to však také jednoduché. Bez ohľadu na to, že Orion a nosná raketa majú byť podľa plánu do r. 2021 hotové, je veľmi nepravdepodobné, že by ich NASA využila hneď v tak náročnej rizikovej misii. Treba ešte zobrať do úvahy, že želanie Kongresu – to sú len nápady jeho členov, ktorí nie úplne rozumejú všetkým nástrahám a prekážkam tohto plánu. Titov nápad kongresmani označili za zaujímavé spojenie medzi ISS a orientáciou kozmonautiky na ďaleký vesmír a lety na Mars. Nápad aktívne podporil aj šéf komisie Lamar Smith, ktorý poukázal na nedostatok popularizačných projektov NASA: „Máme dojem, že najlepšie roky našej kozmonautiky sú preč a zodpovednosť nesie aj administratíva Baracka Obamu.“

Myšlienka letu okolo Venuše a Marsu je však príliš lákavá, aby sa jej len tak vzdali. Pred rokom, keď bola známa prvá verzia expedície, počet záujemcov presahoval všetky medze. Vznikali zaujímavé technické riešenia spojené s ochranou posádky pred radiáciou. Okrem iného, v r. 2021 bude ideálne rozloženie planét, ktoré umožní šetrenie paliva a let podľa balistickej krivky. V opačnom prípade sa bude ďalších 12 rokov. Splnenie misie považuje Dennis Tito za veľmi ťažkú výzvu, zároveň však ide o dosiahnuteľný cieľ. Je pripravený čakať na to, kým jeho podnet dozrie v hlavách tých, od ktorých závisia rozhodnutia a jeho oficiálna realizácia.
Ďalšia novinka. Projekt zameraný na osídlenie Marsu pod názvom Mars One zaháji on-line video vysielanie z povrchu ďalekej planéty. Signál bude putovať k Zemi prostredníctvom súkromného komunikačného satelitu a modulu, ktorý pristane na povrchu Marsu v rámci prieskumnej misie v roku 2018. Predpokladá sa, že ľudia by na červenú planétu mohli začať prichádzať v roku 2025. Organizátori projektu predpokladajú, že život pozemšťanov na Marse sa stane najzaujímavejšou a súčasne najziskovejšou reality show všetkých čias.
Holandský vedec Wieger Wamelink predpovedá, že do 10 rokov sa bude dať na Marse pestovať zelenina a ovocie. Wamelink vykonal 50 dňový experiment na „kópii Marsu“, ktorá sa nachádza blízko havajských sopiek. Práve tam sa podmienky podobajú tým na Marse. Na konci experimentu vedec dospel k prekvapujúcemu zisteniu, že 14 posadených druhov rastlín prežilo a začalo rásť. Objavy vedca by sa mali potvrdiť počas budúcej expedície na Mars.

Japonskí vedci vyhlásili, že na južnom póle Marsu objavili sneh. K takémuto záveru dospeli na základe údajov získaných pristávacími modulmi, ktoré zachytili silné kolísania atmosférického tlaku. Marťanské sneženie sa viac podobá na snehový prach. Snehové mračná vznikajú z oxidu uhličitého. Chemické zloženie snehových zrážok na Marse je teda úplne odlišné od tých na Zemi. Čas ukáže, či aj človek bude môcť raz pozorovať marťanské sneženie. Vedci tvrdia, že nízke teploty na Marse sú niekedy zničujúce aj pre sondy.
Americké robotické vozidlo Opportunity objavilo stopy po prítomnosti vody v hlinenej pôde  krátera Endeavour, vyhlásili predstavitelia Laboratória prúdového pohonu blízko Pasadeny (štát Kalifornia). Analýza vzoriek pôdy ukázala, že pred 3,7 miliardami rokov na Marse bola sladká a ph-neutrálna voda. Tieto podmienky boli vhodné pre život. Avšak po určitom čase sa štruktúra vody začala meniť, stala sa slaná, zmenila sa jej kyslosť, čo sa stalo značnou bariérou pre existenciu ľubovoľných mikroorganizmov.
Vedúci vedeckého tímu marsochodu Opportunity Steve Squyres porozprával o takzvanom  bludnom kameni, ktorý objavili na povrchu Marsu. Squyres to prezradil na tlačovke, ktorá sa konala pri príležitosti 10. výročia začatia práce marsochodu. Bludný kameň bol objavený v januári 2014 na snímkach, ktoré urobil marsochod Opportunity.

Výskumníci predsa rozlúštili tajomný pôvod záhadného kameňa, ktorý sa nečakane objavil vedľa sondy Opportunity. Informovala o tom NASA na svojom webe. Pretko bolo veľmi jednoduché, dokonca komické. Vedci NASA definitívne vyvrátili verziu o mimozemskom pôvode kameňa, keď potvrdili predpoklad, že kameň bol na povrch Marsu vykopnutý jedným zo 6 kolies sondy.
Vedci za pomoci kamery s vysokým rozlíšením sondy Mars Reconnaissance Orbiter vyfotografovali kráter, ktorý sa objavil na Marse v rokoch 2010 – 2012, hovorí sa v správe NASA. Na fotografii je vidieť kráter o priemere asi 30 m. Úder, v ktorého dôsledku vznikol, rozhádzal pôdu na 15 km okolo krátera. Má mdlú farbu, pretože úder odstránil červenkastý prach z jeho povrchu. Mars Reconnaissance Orbiter fotografuje Červenú planétu od roku 2006. Za pomoci sondy vedci zistili, že na Mars dopadne asi 200 asteroidov ročne.
Americkí vedci zistili, že na Marse nikdy nebolo obdobie s teplým oceánom. Teplota Marsu bola dlhú dobu nižšia ako bod mrazu a obdobia, keď dokázali tiecť rieky, trvali veľmi krátko. Aby bola voda na Marse vždy v kvapalnom skupenstve, je nutné, aby bol jeho povrch dobre vyhriaty, čo nie je možné bez skleníkového efektu a stabilnej atmosféry.

Vedec Edwin Kite počas pozorovania fotografií kráterov Marsu vyrátal hustotu starej atmosféry planéty. Od tejto hodnoty veľmi závisí, či meteority, ktoré smerujú na povrch Marsu, zhoria ešte počas letu alebo dopadnú a vytvoria krátery. Po prezretí viac ako 300 kráterov, Kite prišiel k záveru: stará atmosféra mala 150-násobne väčšiu hustotu ako tá súčasná. Mars je však ďalej od Slnka, ako Zem. To znamená, že je tam oveľa chladnejšie. Aj Slnko pred 3 miliardami rokov svietilo slabšie. Aby nedošlo k mrznutiu vody v takých podmienkach, atmosféra musí byť trikrát vyššia ako je minimálna hodnota. Odkiaľ sa teda vzali vyschnuté korytá riek? Kite tvrdí, že k otepľovaniu predsa len dochádzalo: v čase sopečnej aktivity a po pádoch veľkých asteroidov či zmene pólov.

Tento výskum ponúka nový pohľad na históriu planéty – cez štatistiku meteoritových kráterov. Fakt, že na Marse sú malé krátery, hovorí o tom, že väčšia časť jeho povrchu nebola obalená hustou atmosférou. Je však dôležité, že vidíme stopy vody – korytá riek, kaňony či potoky. Všetky tieto korytá sú prázdne. Dnes tam nie je voda v kvapalnom skupenstve. A ani byť nemôže – v atmosfére je nízky tlak a aj teplota je nízka. Zaujímavé je, ako dlho na Marse vydržala voda. Takmer celá jeho severná pologuľa bola pokrytá morom. Ide o bývalé morské dno. V rannej etape jeho vývoja dochádzalo k pomerne častým zmenám vývoja. Zem si zachovala po miliardy rokov svoju atmosféru. Na Marse to mohol byť krátky časový úsek: rýchlo stratil magnetické pole a hustú atmosféru.

Otázkou je, či tam za ten krátky čas stihol vzniknúť život. Dnes nemôže na jeho povrchu existovať život – je tam silná radiácia, sucho a chladno. Ale pod povrchom sa mohol zachovať život až do dnešných dní. Podľa vedcov, Mars stratil časť svojej vody a atmosféry kvôli tomu, že silno zoslablo jeho magnetické pole, ktoré predtým prinútilo „slnečný vietor“, aby ohýbal planétu. Častice plynov a vodná para unikali do vesmíru. Prečo k tomu došlo a koľkokrát sa menila klíma? Odpovede na tieto otázky hľadajú vedci.

Americkí vedci predstavili podrobnú správu o radiácii na povrchu Marsu. Jej základom sa stali údaje nahromadené v priebehu prvých 300 dní misie detektorom ocenenia radiácie zabudovaným do robotického vozidla Curiosity. Výsledky svedčia o tom, že rádioaktívne žiarenie aj keď ohrozuje zdravie astronautov, predsa nevylučuje úplne možnosť pilotovaných letov. Podľa odhadu odborníkov, celková dávka ožiarenia, ktorú členovia kozmickej výpravy dostanú počas letu k Marsu, bude činiť asi jeden sievert. Takáto dávka sa nepovažuje za smrteľnú, ale zvyšuje riziko rozvoja smrteľných foriem rakoviny prinajmenšom o 5%.
Ruskí vedci podali projekt a zúčastnia sa na súťaži na vybavenie budúceho "marsochodu“, ktorú vypísala americká NASA. Jednou z noviniek, ktorú ponúkajú, je prístroj NORD, ktorý vyvinul Moskovský ústav pre kozmický výskum (IKI). Možno tento prístroj poletí na "červenú planétu" na palube nového "marsochodu" v roku 2020. Sonda s predbežným názvom Mars 2020 bude po mnohých stránkach nástupcom terajšej sondy Curiosity. Bude mať inú vedeckú aparatúru, pretože pred sebou bude mať ďalšiu etapu výskumu planéty.

Curiosity skúmal, či na Marse vôbec niekedy mohli byť podmienky pre existenciu života. Mars 2020 sa bude zaoberať hľadaním baktérií alebo stôp po nich. Na palube Curiosity pracuje ruský neutrónový detektor DAN. Na základe skúseností získaných pri vývoji tohto detektora, vedci z IKI navrhli na budúce vozidlo nainštalovať univerzálnejší prístroj NORD, ktorého konštrukcia sa zakladá na jadrovo-fyzikálnych technológiách. Mars 2020 by tiež mal zistiť, ako by obyvatelia budúcich osád mohli využívať zdroje planéty. V tejto súvislosti prístroj NORD ukáže tie najzaujímavejšie miesta z hľadiska minerálneho zloženia. Potom "marsochod" odoberie vzorky pôdy a kameňov. Tieto vzorky Mars 2020 bude niekoľko rokov voziť vo svojich útrobách a potom ich odovzdá inej sonde, ktorá by mala do tej doby na planétu doraziť.

Súkromný fond Mars One, ktorý sa chystá poslať prvých kolonistov k Marsu, sa dohodol o vytvorení koncepcie pristávacieho a orbitálneho prístrojov so spoločnosťami Lockheed Martin a SSTL. Kapsula a orbitálny prístroj sa majú stať súčasťou misie naplánovanej na rok 2018. Jej úlohou bude zabezpečenie širokopásmového spojenia s Marsom a ukážka fungovania niektorých technológií potrebných na prepravu ľudí. Napríklad, pristávacia kapsula bude musieť rozbaliť solárne batérie v podobe tenkej fólie a nadviazať nepretržité video spojenie s planétou.
Viete o tom, že takmer 200 tisíc ľudí zo 140 krajín čaká na jednosmerný lístok na Mars, na let, ktorý je naplánovaný na r. 2023? Súhlasia s tým, že zostanú na červenej planéte až do svojej smrti, aby sa stali hviezdami televíznej reality show. Vedci však jednohlasne hovoria o tom, že kolonizácia Marsu je zatiaľ nemožná. Nie je tam vhodná atmosféra a ľudstvo zatiaľ nedospelo do štádia, kedy by bolo schopné odvážať tony materiálu na inú planétu.

Americký vedec David Mimun vyjadril svoj údiv nad počtom ľudí, ktorí túžia opustiť Zem:  „Pripravenosť prijať výzvu a začať nový život, spoznávať neznáme vždy vyvoláva obdiv. Tento projekt je smelý a rizikový. Na druhej strane, je prekvapivé, ako sú ľudia ochotní riskovať do takej miery. Veď cesta späť neexistuje. Aj keby boli vytvorené umelé podmienky na život, je nebezpečné byť na Marse. Alebo rodiť deti a pod. – je nemysliteľné,“ podčiarkuje odborník. Gravitácia na Marse sa rovná iba 1/3 gravitácie na Zemi. Ak bude človek vystavený dlhodobému pobytu na miestach so zníženou gravitáciou, jeho kosti zoslabnú. Ak sa na Marse narodí dieťa, môžu vzniknúť ťažkosti s jeho vývojom.

Autori projektu priznávajú, že možnosti a podmienky života ľudí na Marse nie sú dostatočne preskúmané. Dôsledky môžu byť nepredvídateľné. Viac sa to všetko podobá na psychický a fyzický experiment s ľuďmi, ako na osvojovanie si Marsu. Plnohodnotná kolonizácia Marsu je možná až vtedy, keď vzniknú vysokorýchlostné dopravné prostriedky. Tvrdí to šéfredaktor časopisy Novinky kozmonautiky Igor Marinin: „Mars nie je možné ľudstvom v najbližších 50-70 rokoch kolonizovať z jedného jednoduchého dôvodu. Nemáme prostriedky na dodávku materiálov na Mars. Súčasné motory sú drahé a trvá to dlho. Keď vedci a konštruktéri vymyslia nové spôsoby rýchleho presunu v priestore, tak dôjde ku kolonizácii. Vedci sú presvedčení, že kolonizovanie Marsu sa môže podariť až o niekoľko storočí. Prvá expedícia výskumného charakteru môže byť najskôr okolo r. 2035. A až potom, keď ľudia spoznajú podmienky na Marse, budeme môcť uvažovať o živote na tejto planéte,“ dodal.

Rus Arťom Gončarov, ktorý sa stal jedným z kandidátov na člena expedície na Mars v rámci projektu kolonizácie červenej planéty Mars One, poskytol interview ruskej rozhlasovej stanici Business FM. Kandidát na Marťana prezradil: “Zatiaľ organizátori nič nesľubujú. Hovoria, že let môže byť iba jednosmerný – aby sme si nerobili zbytočné nádeje. Avšak nie je vylúčené, že sa asi o 40 rokov po pristátí na Marse naskytne možnosť vrátiť sa späť. Od prvej štvorice kolonistov sa žiada len žiť tam, pripravovať pôdu pre ľudí, ktorí budú cestovať na planétu každé 2 roky.” Povedal taktiež, že jeho príbuzní a kamaráti neveria, že sa tento let predsa uskutoční a preto si nelámu hlavu nad tým, ich Arťom opustí navždy alebo nie.

A čo vy, máme tu takých romantikov, ktorí by si „kúpili jednosmerný lístok na Mars“?..