Kuriatko jedlé

     Kuriatko jedlé (cantharellus cibarius) a jeho blízke príbuzné -  kuriatko  oranžové a kuriatko bledé sa bežne vyskytujú v našich listnatých aj ihličnatých lesoch od júna do novembra. V tomto roku tak ako iné huby, aj kuriatka vystrčili zo zeme svoje hlávky o niečo skôr. Už teraz môžete stretnúť hubárov s plnými košíkmi tejto žltej dobroty.

      Kuriatko je často zbieranou hubou nielen pre jej výborné chuťové vlastnosti, ale jeho žltá farba je aj v tmavom lese dobre viditeľná a neprehliadnuteľná. Prakticky sa nedá zameniť so žiadnou jedovatou hubou, preto ju zbierajú aj menej skúsení hubári. Veľkou prednosťou kuriatka je, že ho nenapádajú a neznehodnocujú škodcovia, má pevnú dužinu a bez ujmy vydrží prepravu vo vzdušnom košíku. Po prvotnom očistení kuriatok priamo pri zbere  od  najväčších nečistôt stačí už len odstránenie posledných zvyškov zrniečok hliny a prachu a kuriatka sú pripravené na kuchynskú úpravu.

     Ich použitie v kuchyni je všestranné, príjemná korenistá chuť kuriatok vynikne v polievkach, omáčkach, aj ako nakladaná sladkokyslá príloha k hlavnému jedlu. Azda najčastejšie sú kuriatka súčasťou, alebo hlavnou „kráľovnou“ hubovej polievky zvanej mrvenica. Kuriatka stačí chvíľu opražiť na oleji s kúskom masla,   pridať mletú červenú papriku, zaliať vodou a povariť. Po pridaní soli, korenia, mrveničky z hrubej múky a vajíčka a následnom poslednom dochutení vznikne  polievka, ktorá prevonia celú kuchyňu a o ktorej snívajú vari všetci milovníci húb. Kuriatka majú svoje miesto aj ako hlavná ingrediencia v ďalších jedlách. Vynikajúce je z nich napríklad hubové rizoto, často sa pripravujú na smotane s nokerlami.

     Ak aj vy obľubujete túto chutnú hubu, nastal správny čas vyraziť s košíkom do lesa.