Lotyšsko si stráži imidž tým, že zakázalo výstavu v sídle UNESCO

Foto: int

Niektorým štátom sa to darí robiť aj na pôde významných medzinárodných organizácií. Napríklad, momentálne predsedajúca krajina EÚ zakázala prednedávnom medzinárodnú výstavu na pôde Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru – UNESCO. V Paríži, koncom januára v centrále tejto významnej medzinárodnej organizácie, by sa mala konať výstava  „Ukradnuté detstvo. Obete holokaustu očami mladistvých väzňov v koncentračnom tábore Salaspils“. Avšak vedenie stálej delegácie Lotyšska pri UNESCO túto výstavu vyškrtalo z kalendára  - jednoducho zrušilo.

Toto pomerne prekvapivé a nie celkom demokratické rozhodnutie Lotyši si zdôvodnili tým, že výstava údajne „môže poškodiť imidž Lotyšska počas predsedníctva tejto krajiny v Európskej únii“. Prečo by výstava o udalostiach v koncentračnom tábore, ktorý sa počas druhej svetovej vojny nachádzal na území bývalého ZSSR a súčasného Lotyšska, mohla poškodiť imidž súčasného Lotyšska – členskej krajiny EÚ a demokratického štátu – vedenie lotyšskej delegácie nevysvetlilo.

Túto výstavu niekoľko rokov pripravovala skupina historikov a odborníkov fondu Historická pamäť. Pomáhali im mnohí vedci, výskumníci, novinári a dobrovoľníci z Ruska, Bieloruska, Lotyšska či Francúzska. Olesja Orlenková, jedna z organizátorov výstavy a riaditeľka zahraničných projektov fondu Historická pamäť, na tlačovej konferencii uviedla, že hlavnou myšlienkou tejto výstavy je to, že druhá svetová vojna bola oveľa ťažšou a komplikovanejšou  skúškou, než si to niektorí ľudia predstavujú.

„Doteraz ostávajú málo preskúmané epizódy, ktoré sa udiali najmä na území bývalého Sovietskeho zväzu. Počet obetí represívnych operácií nacistov je neznámy a ich mená upadli do zabudnutia. Aby ľudia v súčasnosti mohli lepšie pochopiť tragickú komplikovanosť udalostí druhej svetovej vojny, je nutné skúmať históriu obyčajných ľudí, ktorí ukrutne trpeli v priebehu týchto hrôzostrašných udalostí,“ zdôraznila O. Orlenková.

Prízvukuje, že nechápe, prečo Lotyši túto výstavu prekvapivo zakázali: veď všetky potrebné formality boli splnené, nič nemalo brániť tomu, aby sa uskutočnila. Expozícia bola odoslaná delegácii Ruska pri UNESCO, kde sa v súčasnosti nachádza. Olesja Orlenková podotkla, že všetky zainteresované krajiny boli vopred informované, všetko bolo v poriadku. Avšak iba  týždeň pred otvorením výstavy uvalilo Lotyšsko na túto akciu veto.

„Myslím si, že podobné konanie je súčasťou sovietskeho dedičstva, ktoré doteraz panuje v Lotyšsku. Napriek skutočnosti, že Lotyšsko je v súčasnosti členom EÚ, vidíme, že na čele krajiny stoja ľudia, ktorí nedokážu prekonať staré predsudky. Snaha umlčať, utajiť informácie o zložitých či nepríjemných faktoch poukazuje na slabosť demokracie v tejto krajine. Vo Francúzsku sa ľudia po nedávnych teroristických útokoch vydali do ulíc, a to dokonca aj tí, ktorí sa nestotožnili s názormi Charlie Hebdo, pretože sloboda slova a demokratické hodnoty zohrávajú v spoločnosti nesmierne významnú úlohu. V Lotyšsku pozorujeme opačný trend,“ zdôraznila Orlenková. 

Napriek zákazu Lotyšov organizátori výstavy pokračujú v jej príprave a veria, že sa predsa uskutoční. Olesja Orlenková prízvukuje, že organizátori výstavy a členovia fondu Historická pamäť od svojich plánov neustúpia. „Výstava sa musí a bude konať a to najmä v súvislosti s nadchádzajúcim výročím holokaustu, pretože táto tragédia nenechá nikoho ľahostajným, najmä vo Francúzsku kvôli nedávnym udalostiam. Táto expozícia musí byť prezentovaná ľuďom. Pokračujeme v príprave výstavy. Určite sa nakoniec uskutoční,“ podčiarkla.

Novinári sa jej opýtali, prečo niektorí ľudia zabúdajú alebo úmyselne utajujú tragické fakty z histórie. Riaditeľka zahraničných projektov fondu Historická pamäť zdôraznila, že je to veľmi zložitá otázka: „Na jednej strane existuje nebezpečenstvo, že ak sa o tom prestane hovoriť, terajšie pokolenie nebude mať dostatok informácií o konkrétnych historických  udalostiach. Na druhej strane niektorí ľudia sa snažia utajiť určité historické udalosti, aby potomkovia o tom radšej ani nevedeli. Snažia sa skresliť históriu a prispôsobiť ju svojim zámerom. Takýchto ľudí nie je málo ani v súčasnom Lotyšsku. Ale sú aj takí, ktorí chcú prezentovať pravdu a objektívnu realitu. Medzi autormi našej expozície je aj lotyšský historik Vlad Bogov, ktorí taktiež priletí do Paríža na výstavu,“ prezradila Orlenková.

Vyvrátila oficiálne stanovisko Lotyšska, že vraj táto výstava poškodzuje imidž krajiny, ktorá navyše momentálne predsedá v EÚ. Podľa názoru organizátorov výstavy je to „smiešny“ argument. „Niektorí európske krajiny často používajú podobnú abnormálnu argumentáciu. Našťastie nie všetky krajiny sa za každú cenu snažia utajiť historické udalosti, ktoré im nevyhovujú. Napríklad, v Nemecku vidíme opačný trend. Čo sa týka Lotyšska – zákaz tejto výstavy je to iba hlúpa výhovorka, politická zámienka, ktorá poukazuje na slabosť súčasnej  lotyšskej vlády“, zdôraznila Olejsa Orlenková.