Na juhu Ukrajiny objavili podzemných ľudí. Bohužiaľ, nie je to bulvárna správa, ale krutá pravda cynickej a krvavej reality

Foto: facebook

Týmito slovami začína svoju videoreportáž ukrajinský novinár Anatolij Šarij, ktorý dennodenne prináša správy o dianí na Ukrajine. Prezentuje zábery, ktoré nakrútil kameraman Alexej Smirnov. Dobrovoľníci, ktorí pomáhajú ľuďom v núdzi, spolu so známou lekárkou doktorkou Lizou prišli do bombového úkrytu, ktorý sa nachádza blízko mestečka Marjinka v Doneckej oblasti.

V tomto bombovom úkryte už dlhšie žijú rodiny s malými deťmi. Ľudia prišli z okolitých miest, ktoré najintenzívnejšie ostreľovalo ukrajinské delostrelectvo – z Gorkovky, Marjinky,  Krasnoarmejsku, Širokina a iných miest. Tieto mestá ukrajinské delostrelectvo aj v súčasnosti pravidelne ostreľuje – aj napriek tomu, že je vyhlásené prímerie a ukrajinské ťažké zbrane by v tomto regióne nemali byť. Ale sú...  

Obyvatelia „bytu“ porozprávali novinárovi, ako ukrajinská armáda zbombardovala a zničila ich príbytky a preto prišli sem. Obyvatelia prezradili, že sa snažia postarať predovšetkým o detí. Aj keď je to mimoriadne komplikované, dodržujú vo svojom „hoteli“ hygienu, detí umývajú v lavóroch, vodu berú v bani. Sú ťažkosti s potravinami, liekmi, oblečením. V tejto „ubytovni“ žije celkovo 15 detí. 

Jedna z obyvateliek prezradila, že najtvrdšie ostreľovanie ukrajinského delostrelectva sa vždy začína večer. Novinár navrhol, aby táto žena v mene všetkých obyvateľov podzemného „kráľovstva“ poslala pozdrav celému civilizovanému ľudstvu a tým ľuďom napríklad, ktorí v tejto chvíli sa bezstarostne napchávajú v reštauráciách – aby si konečne všimli, čo sa deje na juhu Ukrajiny... „Odovzdávam vám obrovský pozdrav od všetkých detí, ktoré bývajú v bombovom úkryte. Ďakujem za náš prekrásny život,“ smutne ironizovala žena.

Už aj 4-čočný chlapec vie, čo je to raketa Grad – ukazuje ju novinárovi a vysvetľuje: „Priletela sem a potom sme ju vykopali.“ Chlapec hovorí, že si už na ostreľovanie zvykol a nebojí sa. Je to neuveriteľne smutné, že si malý chlapec zvykol na ostreľovanie, na vojnu. Iba na to si bude spomínať, keď dospeje. V jeho spomienkach nebudú žiadne chaty, výlety do hôr a morské pláže...