Foto: autor a archív A. Csomorovej
Alžbeta Csomorová z Kalinkova /okres Senec/ sa svojim záľubám venuje už dávnejšie. Ozdobuje rôzne predmety, zhotovuje zaujímavé suveníry, často daruje bežným veciam druhý život. Dokáže ich skrášliť a zmeniť na nepoznanie. Vytvára nádherné vianočné dekorácie a kvetinové dekorácie. Šije kroje a robí darčekové koše. Pečie chutné torty, vyrobené s obrovskou fantáziou. Jeden z jej koníčkov je úzko spojený s týmto sviatočným obdobím. Alžbeta Csomorová zhotovuje doslova unikátne veľkonočné vajíčka, používa pestrofarebné ozdoby, využíva originálne techniky.
Skúšala, kým sa nepodarilo
Ako prišla k tomuto "koníčku"? Kedy sa to stalo a prečo? „Zaujímam sa o ručné práce od mojich školských rokov - presnejšie od 5. ročníka ZŠ. Na pracovnom vyučovaní sme sa učili vyšívať a mňa to veľmi zaujalo,“ spomína ľudová umelkyňa. „Dodnes viem, ktorý vzor som vyšívala ako prvý a potom som sa začala sama učiť nové vzory, nové techniky. Vždy som dovtedy skúšala, kým sa mi to nepodarilo. Prešla som od jednoduchých vzorov, cez krížikové a nakoniec až k plnej výšivke. Popritom som sa naučila trochu háčkovať, štrikovať. Trochu hovorím preto, že stále nachádzam vzory, ktoré by sa oplatilo vyskúšať. Dnes ma zaujíma vyšívanie so stuhami, čo dokáže vytvoriť plastický 3D efekt. Aj tu sa mám čo učiť.“
Prečo ju zaujala práve táto činnosť? Vysvetľuje, že za to môžu gény: „Asi som od prírody tvorivý človek, lebo ak sa mi niečo zapáči, chcem to vyskúšať, naučiť sa a dovtedy pátram, kým to neviem. Na tejto práci ma najviac baví hlavne to, že stále vytváram niečo nové - čo človek v obchode nekúpi. Mám rada originálne, nie tuctové veci. Preto milujem ľudovú tvorbu za jej jedinečnosť a originalitu. Dokáže nad prácami tráviť celé hodiny, dni či týždne. Vtedy nepotrebujem jesť, ani piť, len pracujem a tvorím. Vymýšľam, pracujem, až kým nepocítim, že je to tip-top. Ak sa dielo vydarí, som z toho celá „happy“ a teším sa ako malé dieťa. Začínala som vyšívaním, potom som sa naučila štrikovať, háčkovať, šiť, piecť /torty, zákusky/, vytvárať rôzne dekorácie, zdobiť vajíčka, fľaše. Postavili sme dom, pribudli ešte práce okolo domu /kvety, záhrada/. Stále vidím veľa priestoru na tvorbu, aby sa človek učil vytvárať pre seba i blízkych niečo nové a pekné,“ vysvetľuje umelkyňa.
Vzájomne sa dopĺňajú
Zaujímalo nás, či tvorí sama alebo má aj "spoločníkov" - nejaké spriaznené duše, menší kolektív okolo seba. Hovorí, že ak je to potrebné, tak jej pomáha aj blízka rodina. Vždy záleží na tom, čo tvorí. Vysvetľuje: „Manžel Štefan pracuje turnusovo a preto má tiež dosť voľného času. Pomáha mi pri ťažších prácach v záhrade, pri vyfukovaní vajíčok, prípadne navarí, aby som sa mohla venovať svojim záľubám,“ hovorí A. Csomorová a prízvukuje: „Variť som ho naučila ja a môžem povedať, že sa mi to veľmi oplatilo. On sa tiež teší, ak každému chutí , čo navaril. My sa tak vzájomne dopĺňame, pretože on sa venuje stolnému tenisu a chodí hrávať za Šamorín, v čom ho podporujem. Vždy si to zorganizujeme tak, aby sme sa mohli venovať tomu, čo nás baví. On má presne dané, kedy má tréningy či zápasy a preto niektoré veci robíme spoločne, aby sme všetko stihli. Ak potrebujem niečo vyrobiť z dreva, pomáha mi syn Zoltán. Popri práci študuje na Technickej univerzite vo Zvolene. Robila som napríklad drevené ozdobné črepníky a základ mi spravil on, ostatné bolo na mne. Ak je treba, pomôže aj dcéra Lucia, ale ona je večný začiatočník. Všetci ma podporujú hlavne v tom, že mi nezavadzajú a to je dobre,“ je presvedčená Alžbeta Csomorová..
Svoje výtvory doposiaľ vystavovala iba doma. Buď ich rozdala, ak sa niekomu páčili, alebo ich darovala príbuzným a známym pri príležitosti rôznych sviatkov. Viackrát to boli aj gratulačné knihy k životnému jubileu. Do knihy vložila malý darček - s cirkevnou tematikou a svätými obrázkami. Alebo na jednej strane umiestnila fotografiu hravého dieťaťa a na druhej bol symbol profesie, ku ktorej sa dopracovalo, keď vyrástlo a všetko dekoratívne ozdobila. V knihe venovanej narodeniu dieťaťa na jednej strane bolo napísané meno s ozdobou a na druhej základné údaje novorodeniatka - dátum narodenia, dĺžka, váha a pod.
„Poslednú gratulačnú knihu som robila pre môjho suseda Michala Tótha, ktorý mi veľa pomohol a oslavoval 50-ku. Do gratulačnej knihy som dala vlastnoručne vyrábané kvetiny zo stúh a na druhej strane, okrem kvetín, som umiestnila aj vyznamenanie - Rád 1. triedy - najlepší sused,“ spomína si A. Csomorová. „Často vo svojich dielach zvýrazňujem charakter človeka, ktorému bude darček venovaný – ozdobné koše a fľaše, knihy, torty… Napríklad na klobásový festival som robila ozdobu na fľašu s ocenením „Zlatá klobása“. Samotnú zlatú klobásu som vytvorila z červenej mašle, ktorá mala na okraji zlatý pás. Ten posledný kúsok bol pre môjho suseda, kde som mu na kabátik dala okrem kvetiny aj vlastnoručne vyrobenú malú 50-ku. Pečiem torty s použitím rôznych motívov. Napríklad tortu v tvare suda - pre pánov zdobím podľa toho, či má dotyčný pán rád víno alebo niečo iné. Tortu - otvorenú alebo zatvorenú knihu robím pri rôznych príležitostiach - narodenia dieťaťa, ukončenia štúdia a pod. Najviac sa mi páčili tie, ktoré som upiekla v tvare starodávneho kočíka s ozajstnou bábikou. Môjmu mužovi, keďže má rád stolný tenis, som urobila tortu v tvare pingpongového stola aj so sieťkou,“ prezradila A. Csomorová.
Vianoce a Veľká noc
Počas najkrajších sviatkov roka má najviac roboty. Na Vianoce robí okrem iného rôzne perníky (vo forme 3D krajiniek) a suché pečivo.
„Môj vianočný pozdrav nie je pohľadnica, ale 23. decembra obehám osobne rodinu alebo pošlem svojim blízkym a tým, ktorí mi v roku pomohli, prianie veselých sviatkov – každému venujem balík suchého pečiva s perníkmi a niektorým pridám perníkový veniec či perníkovú dekoráciu. Už som z toho vytvorila peknú rodinnú tradíciu. Robím to už 16 rokov, nie však z vypočítavosti, ale z lásky. Poteší ma, ak sa moje výrobky páčia a ak viem potešiť človeka. Šťastie v očiach a úsmevy ľudí z mojich výrobkov je pre mňa najlepšou odmenou,“ hovorí..
Aj v týchto dňoch - na Veľkú noc zase pečie suché pečivo, barančekov, perníkových zajačikov, zdobí veľkonočné vajíčka, pripravuje veľkonočné dekorácie.
„Vajíčka zdobím rôznou technikou. Najprv som používala slamu a teraz lepím rôzne materiály a stužky. Vytváram na nich pekné dekorácie alebo kvetinové koše. Stále sa učím nové techniky, ktoré kombinujem a tvorím originálne kúsky. Aj keď sa niektoré dielo zdá byť jednoduché, je za ním veľa práce, fantázie, ale aj radosti. Teší ma, že sa mnohé dostali do rôznych krajín v Európskej únii, do Ruska a Ukrajiny. Jednu dekoračnú knihu mám až v Austrálii. Putovali do rúk obyčajných ľudí a verím, že ich potešili,“ dodala A. Csomorová.
Tvorba pre radosť
Kým pracovala, tvorila po večeroch a televízor slúžil iba ako „kulisa“. Keďže je už 5 rokov bohužiaľ nezamestnaná, mala by mať viac času. Ale je to práve naopak .
„Nemám čas na nič. Stále niečo nové nachádzam a stále ma niečo zaujme a motivuje. Neustále sa niečo nové učím. Snažím sa, aby som si práce okolo domácnosti zorganizovala tak, aby som všetko stíhala. Každý piatok mám hospodársky deň, kedy upratujem. Iné dni mi zostávajú na rôzne iné práce alebo záujmy. V zimnom období sa venujem viac tvorbe, keďže vonku sa nedá príliš veľa robiť. V lete je veľa práce v záhrade. Máme okrasnú i zeleninovú záhradu, jazierko, bazén,“ hovorí A. Csomorová.
Rada tvorí pre tých, ktorých pozná osobne. Myslí na nich, chce im urobiť radosť. Ale s takým istým elánom a chuťou zhotovuje darčeky aj pre neznámych, úplne cudzích ľudí – každého chce potešiť svojimi peknými originálnymi výrobkami. Vôbec sa nenudí. Nemá na to čas.
„Tým, ktorí sa nudia, pozerajú nezmyslené seriály, hrajú počítačové hry, surfujú na sociálnych sieťach alebo robia iné nezmysly, poradím - vyberajte si také programy, kde sa niečo naučíte. Počítač alebo internet je dobrá vec, ale zlý pán. Aký má zmysel mať na facebooku viac priateľov, ak s nikým sa nestýkate, prípadne vás na ulici nikto ani nepozdraví. Nájdite si v živote takú činnosť, ktorá vás zaujme, pobaví, poteší, prinesie trochu radosti, obohatí a skvalitní váš život. To, čo môžete dať sebe aj iným, je váš drahocenný čas. Škoda by ho bolo premrhať. Radšej sa zaoberajte zmysluplnou činnosťou, ktorá prinesie radosť vám a vašim blízkym a známym,“ povedala Alžbeta Csomorová.


0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.