Naše média nie sú nezávislé

Foto: http://egyetem.network.hu

Hlavným pravidlom tejto politiky je: treba prispôsobovať spravodajstvo a komentáre vlastným potrebám, vlastným názorom a vlastným záujmom. Potom sa vôbec nemusíme čudovať, akým spôsobom akože „naše“ média informujú nás o dianí vo vlastnej krajine – na Slovensku a v zahraničí. Mnohé správy z domova a zo zahraničia vyzerajú tak, akoby boli „vyrobené“ niekde v Bruseli alebo vo Washingtone. Bohužiaľ je to tak: kto platí, ten objednáva hudbu. Preto o 99 percent viac pravdy nachádzame na skutočne nezávislých internetových novinách. Zostáva ešte akože „verejnoprávna“ RTVS, ale je to už iba značka, ktorá zostala po STV, ktorá aspoň čiastočne bola skutočne verejnoprávna.   

Dnes všetky hlavné média informovali o správe Inštitútu pre verejné otázky /IVO/, v ktorej je čiernym na bielom uvedené /a nie naopak, ako si to prednedávnom myslel náš bývalý prezident/, že nezávislosť slovenských médií sa nezlepšuje, ale naopak zhoršuje. IVO uvádza aj čerstvý príklad - verdikt súdu v kauze Bonnano. Analytici inštitútu hodnotia v rámci projektu IVO Barometer kvalitu demokracie na Slovensku v oblasti nezávislosti médií za druhý štvrťrok tohto roku priemernou známkou 3,00. Zo znamená, že sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím nič nezmenilo – ani „nezávislosť“, ani známka.

„Pri hodnotení tejto súdnej kauzy nám nezostáva nič iné, len zopakovať naše hodnotenie z čias, keď sa dotknutí sudcovia žalobu podali: Skutočnosť, že vysokí predstavitelia súdnictva a prokuratúry prichytení pri konaní, ktoré otvára otázky o ich ľudskej a mravnej kompetencii pre výkon funkcií namiesto verejného ospravedlnenia za neprípustné správanie naopak zaútočili na médiá, ktoré priniesli takýto dôkaz o ich správaní, asi najlepšie vystihuje morálny rozklad súdneho stavu na Slovensku,“ zdôraznili analytici IVO.

Mnohí hovoria, že za čias „svetlej budúcnosti“ média boli slobodnejší, iní tvrdia pravý opak. Poviem môj názor: je to rovnaké. Vtedy nám podsúvali iné hodnoty a smernice, dnes – takmer opačné. Pred rokmi všetkému vládla jedna strana, dnes – kapitál, ktorý je tiež absolútne jednofarebný. Vtedy nám propagovali Východ, dnes – Západ. Vtedy nám hovorili možno polovicu pravdy, dnes je to tiež presne polovica, aj keď z opačnej strany.

Jediný rozdiel je v tom, že komunisti nás kŕmili pozitívnymi, patriotickými a povzbudzujúcimi správami – naivnými rozprávkami, ale dnes nás strašia, stresujú a smerujú k infarktu negatívnymi, globalistickými, protinárodnými, bulvárnymi, kriminálno-krvavými a pochmúrnymi správami – strašnými komiksami, po ktorých sa viacerým ľuďom chce obesiť. Skrátka, červená farba sa premenila na čiernu. Či hnedo-čiernu?..     

Hneď po nežnej revolúcii sa rozplynul sen o nezávislosti médií. Prosím vás, aká nezávislosť – od koho, od čoho, od niečoho, od všetkého? Za smernice spravodajstva sa platí presne tak ako za pivo a parky – akú nezávislosť potom chcete? Keď som pred štvrťstoročím počul prvé ponovembrové rozprávky a „nezávislosti“ médií, som sa iba pousmial: v nezávislosť médií môžu veriť iba tí, ktorí vôbec nič nevedia o médiách alebo iba najväčší naivní romantici. 

Aká bola „nezávislosť“ v komunistických médiách, som vyskúšal na vlastnej koži. Čo je zaujímavé: už v 80.-ch rokoch sme sa v pohode mohli porozprávať o „nezávislosti“ médií s našimi západnými kolegami. Taká možnosť už bola. Najprv nás presviedčali, že sú slobodní a nezávislí, ale po výmene informáciami o skutočnom stave v médiách nečakane priznávali, že u nás bola väčšia sloboda ako na Západe. Už pred 30 rokmi som presne vedel, aká je nezávislosť a sloboda v západných médiách, preto ma dnešný stav vôbec neprekvapuje. Sme tam, kde boli naši západní kolegovia pred 30-40 rokmi. Najväčšia sranda je v tom, že aj oni sú ešte tam – na starom mieste a nepohli sa dopredu ani o milimeter. A ani sa nepohnú...

Pred rokmi u nás slobodu potláčala politika, dnes – peniaze. A čo je horšie? Pred rokmi „zradcov“ čakala basa. Dnes – vyhodenie z práce a potom si tú prácu už nikdy nezískate. Prípadne novinára zlikvidujú – a to doslova. Na to sú užitočné peniaze...  

V čase, keď do mediálnej branže nastúpili peniaze, problém nezávislosti sa stal aj vecou kalkulácie, návštevnosti, sledovateľnosti, inzercie, vlastníctva – teda vzácnym tovarom. Dnes už je zrejmé, že nezávislosť v médiách neexistuje. Sú iba médiá, spoločnosti a ľudia v médiách, ktorí sú nezávislí akože „zvonku“. Ale je to iba ilúzia.  

Čo má dnes na výber „nezávislý“ novinár? Ak napíše niečo, čo nesedí so stratégiou a smernicami majiteľov média, kde pracuje, má dve možnosti /nie 3, ako v rozprávke/. Prvá: článok mu neuverejnia. Druhá: článok mu neuverejnia a vyhodia ho z práce. Žeby majitelia médií boli nezávislí a slobodní? Ani náhodou: na nich tlačia finančníci, trh, politici, tajné služby a pod. V tomto kolotoči každý tlačí na každého a nik nie je slobodný.

Preto, keď pred 20 rokmi na jednej tlačovke v meste pod Zoborom jeden bažant - novinár hrdo hlásil, že pracuje pre známe západné médium a je nezávislý novinár, povedal som mu, že je debil a amatér. Odvtedy sa môj názor nezmenil...