Nepokoje v Bosne a Hercegovine

Bosnianska jar sa začala v zime

Politici a médiá rýchlo pomenovali nepokoje v Bosne a Hercegovine „Bosnianskou jarou“.  Protestné akcie sa však začali v zime – to len tak na okraj, aby všetko bolo presné. Porovnávania s násilnosťami na Ukrajine sú tiež značné prehnané. Účastníci protestov v  bývalej krajine Juhoslávie majú zatiaľ skôr sociálno-ekonomické požiadavky, aj keď niektorí žiadajú demisiu vlády práve preto, že absolútne nezvládla hospodársku politiku.

Avšak v EÚ sa už ozývajú hlasy o možnom zavedení vojenských jednotiek do tejto krajiny.  Európska únia akosi dostáva chuť na použitie sily – nemôže spať pokojne, keď vidí, ako sa činí najbližší spoločník v rámci NATO – Spojené štáty? Akosi priskoro v Európe zabudli na bombardovanie Juhoslávie. Zasa sa niekomu žiada použiť silu, aby v Bosne a Hercegovine zvíťazili „tí správni“? Rozdelia aj túto malú krajinu na vidieku Európy?

Bosna a Hercegovina nepotrebuje vojenskú pomoc, ale ekonomickú – a to súrne. Patrí do hospodársky najslabšej európskej trojky spolu s Albánskom a Moldavskom. Vládol tu síce relevantný pokoj, ale svetová finančná kríza, ožobračovanie obyvateľstva, rýchly rast nezamestnanosti, korupcia a kriminalita vyhnali ľudí do ulíc – viacerí vedia, že treba urobiť zmeny. Mnohí sa však rozchádzajú v spôsoboch nastolenia zmien a smerovania v politike.

Zatiaľ sa protesty šírili väčšinou na území moslimsko-chorvátskej federácie. Je tu však reálna hrozba, že sa rozrastú po celej krajine. Bosniansky expert Vlade Simovič tvrdí: „Kríza vo Federácii Bosny a Hercegoviny sa môže odzrkadliť na situácii v bosnianskej Republike Srbskej - aj napriek tomu, že Republika Srbsko v priebehu posledných rokov deklarovala oveľa väčšiu politickú a sociálnoekonomickú stabilitu ako moslimsko-chorvátska časť.“

Keďže politici a médiá v ostatnom období často spájajú udalosti v Bosne a na Ukrajine, pripomenieme, že Bosna a Hercegovina ešte v roku 2008 podpísala asociačnú dohodu s EÚ – podobný dokument vlani v novembri Brusel navrhol podpísať Ukrajine. Aj keď miestny priemysel bez väčších strát prežil vojnu v rokoch 1992-1995, začína mať obrovské problémy. Nezamestnanosť v Bosne dosahuje 44% a každý piaty obyvateľ žije pod úroveň biedy. Práve teraz by Európska únia a jej protikrízové fondy mohli pomôcť krachujúcej krajine. Zdá sa však, že veľkú chuť nemajú. Navyše EÚ nemá ani veľa možností pomáhať Bosne. Prečo? Bruselskí úradníci pripomínajú, že táto krajina nie je oficiálnym kandidátom na začlenenie do  Európskej únie. Vznikla tak podivná situácia: EÚ ochotne pomáha /alebo sa tvári, že pomáha/ problematickým štátom v Afrike a Ázii a nepochopiteľne „zabúda“ na krajinu, ktorá sa nachádza u nej pod nosom...

Takže s hospodárskou pomocou Bosna môže počítať  len ťažko. Zato EÚ zrejme mieni „pomôcť“  iným spôsobom. Rakúsky diplomat Valentín Inzko v rozhovore pre viedenské noviny Kurier  povedal: “Ak sa situácia bude naďalej komplikovať, možno budeme uvažovať o zavedení vojenských jednotiek EÚ.“. Triezvejší politici a politológovia medzitým pripomínajú, že  práve Európska únia je zodpovedná za smutný rozvoj udalostí v regióne.

Navyše, niektorí to spájajú s nešťastným odtrhnutím Kosova od Srbska: USA a EÚ podporili  vyhlásenie kosovskej „nezávislosti“ napriek všetkým normám medzinárodného práva a porušili  zásadu územnej celistvosti Srbska. Tým Západ vlastne stimuloval snahu o sebaurčenie aj v  iných regiónoch Európy – ak to bolo možné v Kosove, prečo by nebolo možné inde?..

Miniatúrna Bosna a Hercegovina /má menej ako 4 milióny obyvateľov/ je multinárodným federatívnym štátom. Skladá sa z Republiky Srbskej a Federácie Bosny a Hercegoviny. Plus je tu taký malý „apendix“ – Federálny distrikt Brčko – takpovediac územie nikoho. Bol vytvorený preto, aby zamedzil konfliktu oboch republík, pretože majú rovnaké územné  nároky na toto územie. Vyplýva to aj z národnostného zloženia – 55 % obyvateľov je Srbov a Chorvátov a 45 % Bosniakov. A obidve republiky spravujú distrikt Brčko spoločne.

Protestné akcie sa začali v Tuzle, hneď zachvátili aj bosnianske hlavné mesto Sarajevo a potom aj mnohé ďalšie mestá. Najviac to vrelo ako obvykle v hlavnom meste. Tisícky demonštrantov vyšli do ulíc Sarajeva. Protestujúci hádzali do policajtov kamene, podpálili prezidentský palác, okolité domy a autá. Policajti použili proti demonštrantom slzotvorný plyn, gumené projektily a vodné delá. Mimochodom, konali o niečo tvrdšie a odvážnejšie ako ich kolegovia na Ukrajine a – čuduj sa svete! – nikto v Európe ani v USA sa neozval a  nehromžil na ich adresu zato, že použili silu. Všetko je demokratické, cool a o´key...

Hlavnou požiadavkou protestujúcich bola demisia federálnej vlády. Premiér Nermin Nikšič navrhol predčasné parlamentné voľby, ale protestujúci to odmietli. Analytici prízvukujú, že tieto protesty sú najväčšie po vojne z r. 1992 – 1995. Za 8 dní nepokojov sa po celej krajine  zranilo vyše 500 ľudí. V Republike Srbskej najväčšiu aktivitu prejavujú priaznivci sociálno-demokratickej únie Milorada Dodika a v moslimsko-chorvátskej federácii do ulíc vyšli prevažne moslimskí nacionalisti.

Analytici sú pomerne skeptickí na margo ďalšej existencie federácie. Je síce možná väčšia centralizácia a faktická likvidácia Srbskej republiky. Ale skôr pôjde o dezintegračné procesy, v dôsledku čoho sa Bosna a Hercegovina zmení na úplne krehkú konfederáciu a skrachuje.

Odborníci už môžu robiť stávky: dokedy a na aké mizerné kusy sa bude drobiť bývalá Juhoslávia. Zo súčasnej Bosny a Hercegoviny môžu vzniknúť dve i viac samostatných krajín.  Je tu možnosť, že niektoré z nich sa pripoja k susedným štátom. Bosniaci a Chorváti by určite  chceli žiť v Chorvátsku – tým skôr teraz, keď Chorvátsko už vstúpilo do EÚ. Bosnianskych Srbov to samozrejme ťahá do svojej historickej vlasti. A čo s moslimskou enklávou s centrom v Sarajeve? Bude to moslimský „akože“ štát podobný dnešnému Kosovu, ktorý financuje EÚ? Aké zmeny onedlho nastanú na mape Európy? Nechajme sa prekvapiť.

Foto: EPA, ČTK, Reuters,