Nezávislí politici a včeličky - starostovia

Foto: autor

O nezávislých kandidátoch

Svojich kandidátov postaví vyše 150 existujúcich politických strán a hnutí. Vážení, na Slovensku je to tak: pomaly nebude žiaden politik, ktorí si nezaloží vlastnú stranu. Nemáš vlastnú stranu alebo aspoň hnutie – nie si politik! Bežnému smrteľníkovi sa točí hlava a nevie, koho má voliť – preto väčšinou volí staré známe strany a tvare, aj keď tie seba už dávno skompromitovali. Ale občan má svoje logické pochody: ak zvolím týchto, horšie už asi nebude, ale ak zvolím iných, ktorých nepoznám, možno bude oveľa horšie. Niektoré síce experimentujú a volia nové strany a tvare: čo keď náhodou urobia niečo pozitívne? A tak vznikajú parlamentné strany na 1-2 použitie – ZRS, SOP, ANO, SaS, Obyčajní ľudia a iné. Väčšinou nedokážu vôbec nič, okrem produkovania škandálov.     

Samozrejme, nebudú kandidovať iba politici a ľudia „na kandidátke“, ale aj nezávislí, takmer nezávislí a akože nezávislí občania. Aj keď, priznám sa, nechápem, ako môže byť nejaký človek nezávislý – hlavné, v politike.  Môže byť nezávislý jediné na alkohole, tabaku a drogách – teda abstinent. Nezávislý politik je to taká istá somarina ako nezávislý novinár. Samozrejme, tá závislosť sa znižuje úmerne úrovni, na ktorej kandiduje ten alebo iný občan. Najvyššiu úroveň závislosti registrujeme v parlamentných voľbách, ten priemerný – počas volieb primátorov miest a najnižší – keď volíme starostov obcí.

Vyvolení - zvolení

Viac razy som písal, že zo všetkých týchto „vyvolených - zvolených“, vrátane prezidenta, je jedna kategória, ktorá je mi z nich najviac sympatická – sú to starostovia obcí. Prezident a poslanci parlamentu sú vysoko, primátori sú ďaleko, ale starostovia sú tu, na zemi, medzi ľuďmi. Samozrejme, aj prezident, poslanci a primátori si tiež občas spomenú na ľudí. Ale stáva sa to obyčajne iba raz za 4 roky – pár mesiacov pred voľbami, keď sa roztočí predvolebný cirkus a „zástupcovia ľudu“ konečne schádzajú z Olympu. Vtedy prichádzajú medzi ľudí, aby ich presviedčali, aby im dali svoje hlasy a nechali ich pri koryte aj ďalšie 4 roky. O, naši vyvolení strašne potrebujú Hlas ľudu – ale, bohužiaľ, iba raz za 4 roky... Inokedy ho nechcú ani počuť: kto tam ešte otravuje poslancov a zavádza počas ich zodpovednej práci?..

Koho sme volili?

Ale starostovia obcí – to sú ľudia! Sú tu, na zemi, vedľa nás. Niečo sa občanom nepáči v činnosti starostu - poberú hrable a lopaty a naháňajú ho po celej dedine. Ale mu aspoň vynadajú na obecnom úrade. Starostovia perfektne vedia, čo je to „bezprostredný kontakt s občanom“. Občas to aj bolí. A určite to viete: čo je po tom, či je kandidát na starostu je alebo nie je „na kandidátke“, či je nezávislý alebo pije ako dúha - občania zvolia toho, koho považujú za schopného urobiť pozitívne zmeny. Samozrejme, často sa aj pomýlia, ale nemýli sa iba ten, kto nič nerobí a nič nechce.

Väčšina starostov sa predsa snaží urobiť niečo užitočné pre svoju obec. Poslanci parlamentu to majú v imaginárnej rovine: obyvateľstvo je niekde tam, v pozadí, a z okna poslaneckého auta ho nie je dobre vidieť. Vlastne by mali niečo urobiť pre tento ľud, ale nie je to také jednoduché, to by ozaj mali robiť a preto sa väčšina na to radšej vykašle – nech si ruky špiní niekto iný. Postačí teplé miestečko a dobrý plat. A nech aj kombajny padajú z neba!

Občania si chytajú hlavy: „Preboha, koho sme volili!? Tí nič neurobia!“ A o 4 roky ich zasa volia! Alebo volia avanturistov, ktorí vedia dobre papuľovať. Občania si akosi vždy zabúdajú na to, že slová a činy /hlavné, u politikov/ to sú dve odlišné veci. O pár mesiacov sa bude konať ďalšia skúška znalosti národa: budeme voliť primátorov miest a starostov obcí. Uvidíme, či sme sa poučili, alebo urobíme zasa tie staré chyby a zvolíme, jemné povedané, somárov a amatérov...   

Kandidujte, kým nie je neskoro

Urobíme menšie školenie pre tých, ktorí mienia kandidovať a pre tých, ktorí mienia ich voliť. Vlastne aspoň v tomto máme slobodu: kandidačnú listinu na starostu, primátora či poslancov môže podľa zákona podávať politická strana, hnutie, koalícia strán alebo aj nezávislý kandidát. Kandidáti na starostov, primátorov a poslancov zastupiteľstiev majú už len mesiac na podávanie kandidačných listín. Termín uplynie 21. septembra. Priatelia, poponáhľajte sa – inač voliť budú zasa tých somárov. Prihláste sa. Oficiálna predvolebná kampaň sa začne koncom októbra. Samotné komunálne voľby, pripomíname, budú v sobotu, 15. novembra.

A teraz – pozor! Ak kandidačnú listinu podáva strana či koalícia, treba k nej pripojiť vlastnoručne podpísané vyhlásenie každého kandidáta uvedeného na zozname. Nezávislí kandidáti potrebujú okrem vyhlásenia aj petíciu, ktorou voliči vyjadrili podporu daným kandidátom. Ako vidíme, politické strany majú výhodu. Teraz ste pochopili, prečo každý somár chce byť politikom?

„Vzhůru do bezvědomí!“

Uchádzači o post starostu musia po novom doložiť aj fotokópiu dokladu o ukončenom aspoň stredoškolskom vzdelaní. Je to výučný list, vysvedčenie o záverečnej skúške, záverečné vysvedčenie či vysvedčenie o maturitnej skúške. Ak má kandidát vyššie vzdelanie, ako je stredné, pripojí fotokópiu akéhokoľvek dokladu o získaní vyššieho vzdelania. Nuž, znamená to, že starostom s troma triedami základnej školy odzvonilo. Asi je to tak aj lepšie.

Priatelia, kandidujte – aspoň na poslancov. Ak tie pozitívne zmeny nepokúsite sa urobiť vy, tak potom – kto? Ak sa nič nezmení alebo bude sa zhoršovať – koho budete obviňovať: zasa tých politikov a úradníkov alebo seba – pretože ste sa nepokúsili zabojovať? Treba bojovať, aby tu nebol bordel. Potom na tomto krásnom Slovensku uvaríme taký chutný guláš, ktorý vedia uvariť iba sa najvydarenejšej najveselšej dedinskej zábave! Ako hovorieva môj kamarát Maršal - „Vzhůru do bezvědomí!“