V Bruseli sa rozhodli pritvrdiť voči Rusku. Samozrejme, väčšina europoslancov aj predtým odsudzovala anexiu Krymu a pomoc povstalcom na juhovýchode Ukrajiny. Hlavným však bolo prímerie a dodržiavanie minských dohôd. Situácia sa však mení.
Foto: www.eppgroup.eu
Kým predtým viacerí európski politici predovšetkým žiadali, aby Rusko povstalcom vôbec nepomáhalo a aby na juhovýchode Ukrajiny zavládol mier, niektorým sa to už malí. Do popredia dávajú krymskú otázku. Znejú pomerne tvrdé vyhlásenia: buď Rusko vráti Ukrajine Krym, alebo bude zle...
Zmeny v postojoch Bruselu naznačuje posledné zasadnutie Výboru pre zahraničné veci EÚ. Debaty europoslancov – členov výboru sa skončili tak trochu rozporuplným vyhlásením, že „ak Rusko nedodrží prímerie spečatené minskými dohodami a nevráti Krym Ukrajine, Európska únia by mala pristúpiť k ďalším sankciám a zvážiť možnosť poskytnutia obranných zraní Ukrajine.“ Rozporuplnosť tohto vyhlásenia je v tom, že v minských dohodách sa ani slovom nespomína povinnosť Ruska prinavrátiť Krym Ukrajine. Aj prvá, aj druhá minská dohoda je o prímerí a o snahách nastolenia trvalého mieru na juhovýchode Ukrajiny. Tieto dohody nie sú o krymskej otázke.
Poslanci Výboru pre zahraničné vecí EÚ trvajú na tom, že Rusko by malo ihneď vrátiť Krym Ukrajine, inak spolupráca EÚ a Ruska bude ohrozená. Navyše v tom istom uznesení europoslanci žiadajú zintenzívniť vlastné obranné schopnosti členských štátov únie odvolávajúc sa na „vojenské zmeny v oblasti Čierneho mora“. Poslanci výboru jednoznačne odsúdili anexiu Krymu a Sevastopoľu a vyzývajú členské štáty, aby vyjadrili jednotné stanovisko a prístup vo vzťahoch k Rusku.
V uznesení Výboru pre zahraničné veci, okrem iného, sú dve hlavné požiadavky – Rusko musí dodržiavať minské dohody a bezpodmienečne vrátiť Krym Ukrajine. Kým s prvou požiadavkou Rusko určite súhlasí, čo viac razy potvrdili vedúci ruskí politici, s plnením druhej požiadavky určite budú problémy. Kremeľ uznal referendum na Kryme a súhlasil s návratom poloostrova „pod strechu“ Ruska.
V tomto uznesení europoslanci poukazujú na „prenasledovanie krymských Tatárov hneď od začiatku ruskej okupácie“ a hrozby pre bezpečnosť Európy v súvislosti so zmenami v oblasti Čierneho mora. „Strategickým vojenským vývojom, vrátane prezbrojenia Krymu, si Rusko v praxi vytvára ďalší odrazový mostík smerom ku Kaliningradu, tentoraz v Čiernom mori. Rusko týmito aktivitami môže ohroziť strednú a južnú Európu, Balkán, dokonca aj Blízky východ,“ prízvukoval člen tohto výboru Ioan Mircea Pascu.
Členovia výboru taktiež upozornili na zintenzívnený tlak na východnú hranicu Európy, vrátane Rumunska, Poľska a pobaltských štátov a potenciálne vytvorenie dvoch pozemných koridorov spájajúcich Rusko s Krymom - jeden pozdĺž západného brehu Azovského mora a druhý smerom z Podneterska. V takom prípade by Ukrajina ostala odrezaná od prístupu k moru. To znamená, že poslanci Výboru pre zahraničnú politiku sa obávajú, že Rusko môže anektovať ukrajinské územia, aj keď vrcholoví ruskí politici viac razy prízvukovali, že Rusko v žiadnom prípade nemieni pričleniť ani meter ukrajinského teritória.
Členovia Výboru pre zahraničné veci EÚ vyzvali na rozšírenie spolupráce s NATO a USA, aby sa podarilo zabezpečiť bezpečnosť v čiernomorskom regióne a celkovo v Európe.
