Citovanie autora:
"Je samozrejmé, že tu môžem podať len najdôležitejšie, podstatné časti knihy, aj to len veľmi stručne, viac-menej heslovite. Takže čitateľ mi prepáči strohosť štýlu. Ako právnik, predložil som a predkladám skutočnosti, fakty, ktoré sú buď priamymi nevyvrátiteľnými, alebo aspoň nepriamymi, tzv. okolnostnými dôkazmi, indíciami tvrdených vecí, skutkov a javov. Seriál bude mať päť kapitol a Doslov:
1. Kapitola: Predohra – Spoločné záležitosti
2. Kapitola: New York, World Trade Center – WTC; Svetové obchodné centrum (3 časti)
3. Kapitola: Washington, D.C. Pentagon
4. Kapitola: Shanksville, Pennsylvania
5. Kapitola: Telefonáty z „lietadiel“
1. Kapitola: Predohra – Spoločné záležitosti
Túto zločinnú krvavú drámu predchádzali udalosti, ktoré možno označiť za súčasť celého tohto veľkozločinu 9-11. S ním buď priamo, alebo aspoň nepriamo, súviseli.
Po prvé: Išlo o finančné záležitosti, machinácie na new yorkskej a chicagskej burze, kde niekoľko dní, a tiež jeden deň, pred udalosťou, došlo k tzv. „put option“ transakciám, s predpokladom, že cena akcií oboch leteckých spoločností, zúčastnených na udalosti 9-11, teda United Airlines a American Airlines, podstatne klesne. Tak sa aj stalo, cena oboch akcií veľmi klesla. Touto burzovou transakciou, niekto, kto vedel, čo sa s týmito aerolinkami čoskoro stane, šmahom ruky zarobil niekoľko miliόnov dolárov. Konkrétne, išlo o sumy dva a pol a päť miliónov. „Niekto“ zarobil, lebo vedel, čo sa 11. septembra 2001 v Amerike, USA , stane. Identita tohto „šťastného výhercu“, alebo výhercov, nebola nikdy zverejnená.
Po druhé. Deň pred osudným dňom americký minister obrany Donald Rumsfeld na verejnej tlačovej konferencii oznámil, že jeho ministerstvu, Pentagonu, chýba 2.3 biliónov, po anglicky triliónov, dolárov. To je vyše dvoch miliónov miliónov dolárov! „Osud“ chcel, aby nasledujúceho dňa do Pentagónu vrazilo lietadlo, resp. niečo; a to presne do tej časti budovy v ktorej bolo finančné oddelenie, učtáreň s účtovnými knihami, počítačmi aj s účtovníkmi a kontrolórmi, ktorí pátrali po tom manku, hľadali stratené trilióny. Nabúranie budovy Pentagónu malo, samozrejme, za následok úplné zničenie celého finančného oddelenia so všetkými finančnými údajmi a účtovníckym materiálom, a tiež, žiaľ, smrť tam prítomného personálu. Po stratených peniazoch sa prestalo pátrať. Nič sa nikdy nezistilo, nikto za ten deficit nezodpovedal. Veľmi to niekomu prišlo vhod, všakže?
Po tretie: Tretím šťastlivcom v tejto krvavej dráme bol miliardár Larry Silverstein. Tento chlapík sa stal držiteľom, prenajímateľom Svetového obchodného strediska (ďalej len WTC) 24. júla 2001, teda sedem týždňov pred teroristickými útokmi. Treba vedieť, že hoci išlo o úžasne cenný pozemok, s budovami to už tak nebolo. Okrem iného, galvanická korózia narušovala spoje hliníkovej fasády s oceľovou konštrukciou exteriéru. Najväčším problémom bol však azbest, ktorým bola obložená oceľ konštrukcie budovy. Údajne ho tam bolo až 400 ton. Keďže používanie azbestu v budovách bolo v tej dobe už protizákonné, bolo ho treba z budov nejako odstrániť, čo by bolo stálo minimálne 200 miliónov dolárov. Ďalších 800 miliónov by bolo treba na opravu elektrických, dátových a vzduchotechnických zariadení. Iné riešenie, kompletná demontáž a znovu postavenie WTC by si vyžiadalo závratných 5-15 miliárd dolárov. Takže budovy sa stali celkom nepredajnými. Za tohto stavu prišiel na scénu Larry Silverstein, ktorý budovy od mesta prenajal a zároveň uzatvoril poistnú zmluvu, s veľmi neobvyklou klauzulou: „Ak sa budovy stanú terčom teroristického útoku, všetky platobné povinnosti nájomcu (teda jeho) budú zrušené.“ Inými slovami, nájomca nebude musieť platiť nájom, ale zinkasuje peniaze z poistky“. A div sa svete! Za púhych 48 dní sa budovy zrútili. A tak Silverstein zostal s prázdnym pozemkom pre stavbu nových budov na najlepšom mieste na svete.
Silverstein za poistku zaplatil len 14 miliónov dolárov. Väčšinu peňazí na uzatvorenie obchodu, 563 miliónov poskytli banky a 111 miliónov Silversteinoví obchodní partneri. Nemohli tí všetci, vrátane najmä Silversteina, vstupovať do takého nezmyselného obchodu (pozri vyššie stav WTC) preto, že vedeli čo sa stane, a že to výrazne zlepší ich podmienky? Silversteinove poisťovne a zaisťovne súhlasili s preplatením poistky 3,5 miliardy dolárov , ale Silverstein prehlásil, že sa jedná o dva oddelené teroristické útoky a požadoval 7 miliárd. Zatiaľ inkasoval 4,6 miliardy, teda o 1,1 miliardu viac, ako stipulovala poistka. Okrem toho, od predmetných aeroliniek a firiem zaisťujúcich na letiskách bezpečnosť požaduje náhradu škody vo výške 12,3 miliardy dolárov. Je možné sa domnievať, že prípad „Silverstein“ súvisí nejako so zločinom 9/11? Mohlo to všetko byť iba náhoda? Ja, osobne, pochybujem.
Po štvrté: Vojnové hry, cvičenie amerického letectva. Presne na deň analyzovaného zločinu, teda na 11. september 2001, americké a kanadské ozbrojené sily, letectvo, naplánovali celokontinentálne vojnové hry, cvičenie vojenského letectva pod rôznymi menami / heslami, ako napr. Vigiland Guardian.
Čiastkou, komponentom tohto cvičenia boli aj civilné subjekty, najmä FAA, americká Federálna letecká administrácia – správa a viaceré aerolinky. Oficiálne cieľom cvičenia bolo preveriť stav vojenského letectva nad severnou Amerikou pre prípad únosu civilného lietadla. K tomuto účelu boli do amerických vojenských, ale aj civilných radarov, inštalované falošné signály, tzv.“blips“, ktoré celkom zmiatli obsluhujúci personál, leteckých kontrolórov a dispečerov. Tak sa stalo, že celá severoamerická protiletecká obrana, ale aj civilné letectvo, boli totálne umŕtvení, uvedení do stavu neistoty, chaosu a nečinnosti. Aj preto stíhačky US Air Force (Vzdušných síl) nezasiahli ani v jedinom zo štyroch prípadov „unesených“ lietadiel, ale ich nechali pokojne letieť k svojmu cieľu, ktorý zasiahli. Mnohí analytici 9/11 sú presvedčení že išlo o vopred pripravený manéver, sabotáž, zradu zo strany velenia vojenského, ale aj civilného letectva, menovite FAA, a o vojnový trestný čin. Celé letectvo bolo v stave „stand-down“ t.j. odstavené, paralyzované. Nikto nikdy však za to nebol potrestaný, ba ani napomenutý. Naopak, niektorí dôstojníci boli povýšení. ĺsť do podrobností by si vyžadovalo veľa strán, lebo celá vec je veľmi zložitá, plná tajností, intríg a klamstva. V knihe Žalujem sa o tom dosť podrobne píše.
Po piate: Problém únoscov lietadiel, tzv. „teroristov“. Sú tri problémy:
a/ Žiadna bezpečnostná videokamera na žiadnom predmetnom letisku nezaznamenala, a žiadne video nikde nikdy nepreukázalo prítomnosť na letisku ani jedného z menovaných teroristov, únoscov lietadiel, ani nimi podávanie batožiny na prepravu, predkladanie letenky, preberanie miestenky do lietadla, alebo prechod letiskovou bezpečnostnou kontrolou. Toto potvrdil, medzi inými, napríklad agent CIA (federálnej polície) pán Schiliro, ktorý z úradnej moci prezrel video záznamy v rozsahu tridsiatich dní z troch stoviek bezpečnostných kamier na predmetných troch letiskách. Žiadneho údajného teroristu tam nebolo vidieť.
b/ Oficiálny zoznam cestujúcich ani v jednom zo štyroch prípadov neobsahuje mená predmetných údajných teroristov / únoscov lietadiel. Menný zoznam cestujúcich na predmetných, údajne unesených lietadlách, hneď po udalosti zverejnený vo vysielaní televíznej stanice CNN, neobsahuje meno ani jedného oficiálnou verziou menovaného teroristu /únoscu lietadla. Sú tam rôzne mená, ale žiadne arabsky znejúce. Mená údajných devätnástich teroristov sa na verejnosti objavili až na druhý deň na zozname predloženom federálnou políciou FBI. Ako vysvetlí oficiálna verzia túto nezrovnalosť? Nevysvetlí! V tejto otázke, zozname mien cestujúcich, s „teroristami“ alebo bez nich, vládne úplný chaos, nejednotnosť údajov v rôznych prameňoch informácie.
c/ Podľa oficiálnej verzie, teroristov, únoscov lietadiel malo byť 19. Všetci mali v akcii zahynúť, zomrieť. To však nezodpovedá pravde, pretože skutočnosť je taká, že z uvedených 19 mužov najmenej osem (8) po predmetnej udalosti, po 11. septembri 2001, stále ešte žilo. („Prežilo svoju smrť“!!)
Sú to: 1. Waleed M al-Shehri, ktorý v kritický deň, 11. septembra 2001, bol v Casablanke, Maroko, odkiaľ sa hlásil 23. septembra. 2. Saeed al-Ghamdi, pilot saudskoarabských aerolínií, alebo pracovník v chemickej továrni v Yanbu, Saudská Arábia (informácia sa rôzni) sa 11. septembra 2001 školil v Tunise. 23. septembra poskytol rozhovor novinám The Daily Telegraph. 3. Salem al-Hazmi, pracovník v chemickej továrni v Saudskej Arábii, poskytol 21. septembra interview britským novinám The Guardian a 27. septembra televíznej spoločnosti CBS. 4. Ahmed al-Nami, pracovník saudskoarabských aerolínií v Rijade, poskytol 23. septembra rozhovor novinám The Daily telegraph. 5. Abdul Azis al-Omari, inžinier v saudskoarabskej telekomunikačnej firme, sa 16. septembra sťažoval na celú záležitosť na americkom vyslanectve v Džidde, SA a 23. septembra dal rozhovor novinám The Telegraph. 6. Khaled al-Midhar pracuje ako programátor v Saudskej Arábii v Mekke. 11. septembra 2001 túto vec videl doma v televízii. 7. Mohand al-Shehri povedal začiatkom oktόbra 2001 novinám Orlando Sentinel že nie je mŕtvy a s touto vecou nemá nič do činenia. Teraz žije v Saudskej Arábii. 8. Muhammad Atta nasledujúceho dňa, 12. septembra 2001, telefonoval s otcom.
Tieto prepisy mien z arabčiny nemusia byť celkom presné, lebo v rôznych prameňoch sa rôznia, hoci nie veľmi.
Ak by toto bol fakt, teda že títo ľudia, aj keby bol len jeden alebo dvaja, po kritickom dni, po 11. septembri 2001, žili, táto skutočnosť by postačovala na dokonalé vyvrátenie celej oficiálnej verzie, tak ako bola predložená verejnosti a ako ju poznáme. Všetko by sa ukázalo ako lož, ako podvod. "
Pokračovanie ...
Foto: www.10wallpaper.com


0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.