Myšlienka obnoviť tradíciu antických olympijských hier skrsla v hlave baróna de Coubertina po prusko-francúzskej vojne v rokoch 1870-1871. Vojnu podľa neho Francúzi prehrali preto, lebo im chýbala športová príprava na školách. Zároveň aj chcel dosiahnuť, aby si mladí ľudia merali svoje sily na športoviskách a nie na fronte. Prvá moderná olympiáda sa konala už v roku 1896 v Aténach.
Olympiáda mala byť od začiatku udalosťou, ktorá má spájať národy a ľudí na zemi, a nemá byť ovplyvnená náboženstvom ani politikou. Myšlienka o apolitickej olympiáde však zostala len myšlienkou, a politika hrá v dejinách olympijských hier oveľa väčšiu úlohu, ako je zdravé. Uvediem niekoľko príkladov z minulosti, kedy politika výrazne miešala dianie hier.
V roku 1920, teda dva roky po skončení prvej svetovej vojny sa OH konali v belgických Antwerpách. Pôvodne sa mali uskutočniť v Budapešti, avšak na troskách uhorskej monarchie a v úplne novom štáte Maďarsko, OH neprichádzali do úvahy. Na hrách mali zakázané štartovať športovci krajín porazených v prvej svetovej vojne, teda športovci Nemecka, Rakúska, Maďarska, Bulharska a Turecka, čo je obrovský politický zásah a diskriminácia.
Politické zásahy do OH však nemusia byť vždy len negatívne. V roku 1932 sa hry konali v americkom Los Angeles, a v tomto období platil v USA prísny prohibičný zákon, ktorý zakazoval konzumáciu alkoholu a obchod s ním. Politici USA však tento zákon dočasne zmiernili, aby si športovci Francúzska a ďalších krajín mohli priviezť víno. Zrejme ho v minulosti používali miesto iontových nápojov.
Asi najviac propagandistická a politikou ovplyvnená olympiáda bola tá v Berlíne v roku 1936, teda v čase, keď už v Nemecku pevnou rukou vládol Adolf Hitler. Ten majstrovským spôsobom zneužil hry na propagáciu nacistického režimu a na to, aby svetu dokázal, že Nemecko pod jeho vedením je mierumilovná krajina. Z obchodov zmizli tabuľky s nápisom „Židom vstup zakázaný,“ a po nenávisti k Židom nebolo v čase hier ani stopy. Pred OH sa síce objavili hlasy vyzývajúce k bojkotu hier, nakoniec však k ničomu takému neprišlo. Zaražajúce však boli niektoré reakcie ostatných krajín, alebo ich totálna obmedzenosť. Napríklad francúzski a kanadskí športovci pri slávnostnej otváracej ceremónií pozdravili divákov zdvihnutou pravicou. A Američania napríklad tesne pred závodom štafiet 4x10metrov vyradili dvoch vynikajúcich bežcov len preto, lebo boli židovského pôvodu. Vraj to urobili z lojality k Hitlerovi a preto, aby mu ukázali, že si ho vážia a rešpektujú.
Najväčšia tragédia OH v histórií, známa ako Mníchovský masaker, mala takisto politické pozadie. V roku 1972 sa Západné Nemecko chcelo konečne pred svetom prezentovať ako civilizovaná a mierumilovná krajina. Podcenili však bezpečnostné opatrenia, a do olympijskej dediny vnikli palestínsky teroristi a zajali 11 izraelských športovcov. Palestínčania požadovali prepustenie svojich spolubojovníkov z izraelských väzníc. Nemeckí policajti však totálne „spackali“ vyslobodzovaciu akciu, a výsledkom bolo 11 mŕtvych izraelských športovcov, päť teroristov a jeden policajt.
Rok 1980 bol takisto čiernym rokom pre OH. Hry sa konali v Moskve, a boli prvými vo Východnom bloku. Nanešťastie však rok predtým vojská ZSSR vpadli do Afganistanu, čo znamenalo, že veľká časť západného sveta sa rozhodla hry bojkotovať. Bojkotu sa nakoniec zúčastnilo 65 krajín a ďalších šestnásť krajín bojkot podporilo. Napríklad športovci Austrálie si mohli vybrať, či sa hier chcú zúčastniť alebo nie. Na „oplátku“ krajiny sovietskeho bloku v roku 1984 bojkotovali hry v Los Angeles.
V histórií hier sa však dá nájsť aj pozitívny príklad, kedy hry naozaj dokázali zjednotiť celé národy. Pri OH v Sydney v roku 2000 KĽDR a Južná Kórea nastupovali pri slávnostnom zahájení spoločne pod jednou vlajkou.
Toto je len zopár príkladov, kedy sa politika priamo dotýkala olympijských hier. V skutočnosti je takýchto prípadov oveľa, oveľa viac, a ani tohtoročné ZOH v ruskom Soči sa nevyhnú rôznym politickým hrám a nezmyselným bojkotom.
Západným krajinám veľmi ležia v žalúdku ruské zákony týkajúce sa propagácie homosexuality. Aj keď to niektorí popierajú a hovoria že hier sa nezúčastnia z čisto osobných dôvodov ako je pracovné vyťaženie. Hlavnou príčinou sú už však spomínané protihomosexuálne zákony a aj napäté vzťahy medzi ruským prezidentom Putinom a lídrami západných krajín.
Na bojkot ZOH vyzvali aktivisti na celej zemi, kvôli porušovaniu ľudských práv pri výstavbe športovísk, kvôli znečisťovaniu životného prostredia a kvôli ruskej kampani namierenej proti homosexualite. Hier sa nezúčastní prezident USA Obama, francúzsky prezident Francois Hollande, alebo nemecký prezident Joachim Gauck, britský premiér Cameron a taktiež mnoho iných významných osobností politického alebo športového života.
Ďalej je tu hrozba teroristických útokov zo strany kaukazských moslimských radikálov na čele s ich vodcom Umarovom. Ten už dávnejšie vyzval svojich spolubojovníkov, aby akýmkoľvek spôsobom zabránili Putinovi v organizovaní OH. Že tieto hrozby netreba brať na ľahkú váhu, dokázali dva decembrové samovražedné útoky v juhoruskom meste Volgograd, kde prišlo o život vyše tridsať ľudí. Aj keď hry budú zrejme bezpečné, nakoľko sa Soči zmenilo na pevnosť, hrozia útoky v iných ruských mestách, či už v Moskve alebo Petrohrade. Tieto mestá budú totiž prestupnými stanicami pre množstvo ľudí prúdiacich do Soči z celého sveta.
Politika teda výrazne ovplyvní aj tohtoročné ZOH. Bežný divák by sa však týmto nemal nechať znechutiť, ale vychutnať si výkony športovcov na hranici ľudských možností. Budeme spoločne dúfať, že politické škriepky ohľadom nejakých sporných zákonov bude to najhoršie, čo olympiádu postihne, a svet sa nebude opäť raz musieť prizerať na šialenstvo náboženských fanatikov.
Zdroj: idnes.cz
tyden.cz
dw.de
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.