Začiatok: Zem a slama
Prví ľudia posteľ nemali. Spali na zemi, na lístí a kožiach. Asi pred 3000 rokmi v Egypte niekoho napadlo zdvihnúť ležanie nad zem. Nie kvôli pohodliu, ale kvôli hadom, škorpiónom a chladu od zeme. Posteľ bola vtedy výsada. Mal ju faraón a bohatí. Chudobní spali stále na zemi.
Gréci a Rimania už mali drevené rámy s popruhmi. Cez popruhy sa preplietla sieť a na ňu sa dala matraca plnená slamou alebo vlnou. Odtiaľ je slovo matrac - z arabského "al-matrah", čo znamená niečo hodené na zem.
Stredovek: Prečo boli postele krátke
V stredoveku bola posteľ najdrahšia vec v dome. Robila sa z dubu, aby vydržala generácie. Mala baldachýn, ale nie kvôli romantike. Zo slamených striech padal prach, hmyz a v noci aj myši. Baldachýn bol strecha v izbe.
A prečo sú na obrazoch postele také krátke? Ľudia vtedy nespali natiahnutí. Spali v polosede, opretí o vankúše. Verilo sa, že ležať úplne vodorovne je ako ležať v hrobe. Krv sa vraj zastaví. Takže aj vysoký chlap spal na 150 cm dlhej posteli.
V jednej posteli spalo bežne 4 až 6 ľudí. Hostia, deti, služobníctvo. Súkromie neexistovalo.
U nás na dedine: Pec a slamník
Na Slovensku ešte pred 100 rokmi vyzerala posteľ úplne inak. Posteľ mal len gazda a gazdiná. Deti spali na peci, kde bolo teplo, alebo na slamníku. Slamník bolo vrece zašité z hrubej látky, naplnené ražnou slamou.
Raz do roka, po žatve, sa slama vymenila. Medzitým sa v nej nazbieralo všetko - prach, blchy, roztoče. Keď už sa v ňom nedalo spať, vysypal sa na dvor pre zvieratá a naplnil sa nový. Posteľ sa stlala každý deň odznova. Odtiaľ slovo "posteľ" - od stlania.
Periny boli z husacieho peria a dedili sa ako šperky. Nevesty si ich nosili do nového domu ako najcennejšiu výbavu.
20. storočie: Ako sa zmenila na to, čo poznáme dnes
Veľká zmena prišla až po vojne. Prišli pružiny. Namiesto popruhov a dosiek sa začali používať kovové pružiny, ktoré držali telo. Neskôr lamelové rošty - drevené lamely, ktoré pružia.
Materiál sa zmenil z masívneho dreva na to, čo poznáme dnes - kombinácia dreva, kovu, peny a textílií. V 60-tych rokoch prišli prvé molitanové matrace. Dnes sú to pamäťové peny, ktoré vyvinula NASA pre astronautov, a taštičkové pružiny, kde je každá pružina v samostatnom vrecúšku.
Súčasnosť: Ako vyzerá posteľ dnes
Dnes existujú na svete úplne odlišné spôsoby spania. My spíme vysoko nad zemou. V Japonsku väčšina ľudí stále spí na futóne priamo na zemi, ktorý ráno zrolujú a schovajú. V Škandinávii majú dve periny pre dvoch ľudí v jednej posteli, aby sa neťahali.
Zaujímavé je, že aj keď máme technicky najlepšie postele v histórii, spíme v priemere o hodinu a pol menej ako naši starí rodičia.
7 vecí, ktoré ste o posteli možno nevedeli:
1. Človek strávi na posteli v priemere 25 rokov života.
2. Najstaršia zachovaná posteľ na svete má 3500 rokov a patrila Tutanchamónovi.
3. V stredoveku sa do postele chodilo s nožom. Nie na obranu, ale krájalo sa ňou jedlo, ktoré sa jedlo priamo v posteli.
4. Budík bol vynájdený kvôli posteli - aby ľudia nezaspali a neprišli neskoro do práce v továrni.
5. V 19. storočí existovali skriňové postele. Cez deň sa zavreli ako skriňa, aby bolo v izbe miesto.
6. Rekord v ustlaní postele je 1 minúta a 15 sekúnd.
7. V 10-ročnom matraci, ktorý sa nikdy nečistil, žije podľa výskumov až 2 milióny roztočov.
Posteľ prešla cestu od diery v zemi až po technickú vec z vesmíru. A pritom stále slúži na to isté - aby sme si na chvíľu ľahli a vypli.
Pamätáte si ešte slamník alebo spanie na peci u babky? Napíšte do komentára.
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.