Potravinári to nemajú ľahké

Foto: autor

Boj o priestor

Potravinárstvo sa zaoberá nielen výrobou, ale poskytuje aj služby, zamestnáva značnú časť občanov, významne ovplyvňuje rozvoj regiónov a jednoducho „kŕmi“ obyvateľstvo. „Situáciu mu síce sťažujú klesajúce investičné zdroje na nevyhnutnú technickú a technologickú modernizáciu, ale prakticky v každom výrobnom odbore sa vyprofilovali životaschopné podniky, ktoré v ňom určujú smer ďalšieho vývoja. A práve vďaka nim toto odvetvie neprešľapuje na mieste,“ prízvukuje Dušan Janíček, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory pre potravinárstvo a obchod.

Tvrdí, že už v čase vstupu Slovenska do EÚ bolo zrejmé, že potravinársky sektor čaká „boj o priestor“ medzi domácou výrobou a zahraničnou konkurenciou. Viacerí naši producenti sa na integráciu zodpovedne pripravovali. Vypracovali stratégiu ďalšieho postupu zameranú na úspešné pôsobenie na spoločnom trhu EÚ.

Niektorým sa ju aj podarilo aspoň čiastočne naplniť, ale mnohí ďalší museli svoje ciele prehodnocovať. Okrem iného aj preto, lebo pôsobili v nehomogénnom podnikateľskom prostredí, nemali porovnateľné kapitálové zázemie a základné suroviny získavali z domáceho poľnohospodárstva, ktoré bolo a stále je oveľa menej podporované z verejných zdrojov ako poľnohospodárstvo v západnej Európe. 

Zabezpečiť investície

Dušan Janíček zdôrazňuje: „Diskusie na tému optimálnej veľkosti a štruktúry firiem sú nekonečné, ale zatiaľ nevedú k žiadnemu efektívnemu výsledku. Ja si nemyslím, že práve toto je neuralgický bod, ktorého vyriešením sa na ceste zvyšovania konkurencieschopnosti posunieme výrazne ďalej. Napokon, aj v zahraničí sa úspešne presadzujú veľké, stredne veľké i menšie firmy. Dôležité je optimálne v nich zladiť vonkajšie i vnútorné výrobné a odbytové činitele, čo je v podnikaní určite najťažšie. Ani na Slovensku to nie je inak bez ohľadu na to, či ide o subjekty s účasťou zahraničného kapitálu alebo bez nej. Som presvedčený, že sa to nedá takto zjednodušovať, lebo faktorov, ktoré sú limitujúce, je nepochybne oveľa viac,“ dodal.

Za jeden z kľúčových faktorov rozvoja domácej výroby potravín Dušan Janíček považuje  zabezpečenie dostatočného objemu investícií, bez čoho bude klesať jej konkurenčná schopnosť voči zahraničiu. Ďalším nevyhnutným činiteľom bude zvyšovanie predaja domácich potravín na vnútornom trhu Slovenska, kde sa stále nedarí dosiahnuť také výsledky, ktoré by potvrdzovali zjavné napredovanie. Napriek tomu, že niektoré prieskumy hovoria o miernom posune dopredu, v reálnej výrobe to tak celkom nevyzerá. Preto by aj pripravovaná Koncepcia rozvoja potravinárstva do roku 2020 mala dať odpovede na otázky ďalšieho vývoja tohto odvetvia, jeho priorít a spôsobov ich zabezpečenia. 

„Ťažiskových problémov je viac, ale investície a odbyt sú určite dominantné. Ich riešenie však nebude jednoduché, pretože napĺňanie cieľov potravinárskeho odvetvia môžu skomplikovať politické rozhodnutia, neistota vo vývoji cien energií i niektoré ďalšie vonkajšie faktory, ktoré domáca výrobná základňa nedokáže ovplyvniť. O to zodpovednejšie treba pristupovať k analyzovaniu trhovej situácie a k posudzovaniu nielen možných rizík, ale aj príležitostí prieniku domáceho tovaru na zahraničné trhy,“ domnieva sa Dušan Janíček.