Pre Ukrajinu pripravili peknú pascu /1/

Foto: http://drugoi.livejournal.com/

Áno, Ukrajinci si to budú ďalších 20 rokov zisťovať a keď pochopia, kam sa dostali, na súčasný Majdan potomkovia dnešných revolucionárov a radikálov si budú spomínať ako na detskú hračku. Až potom si po strašnej opici odgrgne nielen centrum Kyjeva a juhovýchod, ale celá rútiaca sa do priepasti krajina.

Oponenti povedia: Slovensku je už dávnejšie v EÚ a necíti sa až tak zle. Je to vec názoru, ale dobre. Asi sa predsa zhodneme, že to mohlo byť aj lepšie. Ale čo je po tom, ako sa a kedy dostali do EÚ stredoeurópske krajiny? Neboli na pokraji priepasti, vstúpili do EÚ, keď tento spolok ešte viac-menej fungoval, trochu sa brania bruselskému tlaku, aby ich vedúce krajiny celkom nezahnali do kúta a nejako to prežívajú.

Lenže Ukrajina je to celkom iné kafé! Táto krajina tisíc rokov bola /a ešte aj je/ v inom geopolitickom prostredí, je tam úplne iný život, iné tradície a zvyky. A ten brutálny rez, ktorý pomaly, ale isto vykonáva Európska únia a USA pre Ukrajinu znamená chirurgickú operáciu, počas ktorej od seba oddeľujú siamske dvojičky... Je to strašne náročné, mimoriadne nebezpečné, neuveriteľne bolestivé a rany po operácii budú bolieť ešte dlhé roky – desaťročia.

Ale to je ešte len polovica problému. Ukrajina je na pokraji hospodárskeho krachu. Európska únia na tom je o niečo lepšie, ale už dávno nie je to zdravé a sýte monštrum, akým únia bola pred, povedzme, 10 rokmi. Chamtivosť politikov a oligarchov zapríčinila nezmyselné rozšírenie únie, dostali sa do nej ekonomické slabé krajiny a EÚ túto ťarchu neunesie. Nemá šancu už dnes. A chce si „pribaliť“ aj hospodársky rozbombardovanú Ukrajinu! To nezvládne a zrúti sa. Lenže čo je po tom oligarchom a politikom?!..

Iba malý čerstvý príklad. Krym sa „vrátil“ do Ruska. Ruské hospodárstvo sa úspešne rozvíja, ale... Rusko ešte niekoľko rokov bude mať obrovskú ťarchu na ramenách, bude s obrovskou námahou vláčiť tento náklad, kým to všetko dá do poriadku. Porovnajte si: obrovské Rusko a maličký gombík - Krym. Európska únia si neberie gombík, ale obrovskú a neuveriteľne ťažkú skriňu s prehnitými gebuzinami. EÚ už má na svojich ramenách /alebo ak chcete, na krku/ obrovskú ťarchu chudobných krajín. Ak si „navalí“ ešte aj Ukrajinu, zvalí sa do priepasti oveľa skôr, ako bez Ukrajiny...

Lenže Ukrajinci to nevedia!! Sú leniví. Dobre, neopýtali sa nás na pozitíva a negatíva „pobytu“ v EÚ. Ale mohli sa spýtať „kolegov“ – pobaltské krajiny, s ktorými pol storočia boli s jednej „bratskej“ krajine. Pobalti by im vedeli porozprávať...     

Pochopiteľne, vedenie Ukrajiny opakuje do nemoty iba pozitíva: sloboda, demokracia, posun k vyspelejším technologickým normám Európy a pod. Tak nech sa spýtajú Pobaltov, aký osud čaká na malých a stredných podnikateľov, ktorí ani náhodou nevydržia súťaž s európskymi  konkurentmi. A zároveň úplne stratia dosah na obrovský trh Ruska, Bieloruska a Kazachstanu, na ktorom je ukrajinská produkcia známa a žiadaná.
My to vieme, že sa Ukrajina rýchlo stane ďalšou kolóniou vnútri EÚ. Ukrajincov lákajú do tohto spolku nie preto, že ich únia potrebuje, ale preto, aby sa táto krajina nezostala v oblasti vplyvu Ruska. Chce to EÚ, ale predovšetkým USA, ktoré sa všetkými spôsobmi snažia zlikvidovať svojho najväčšieho konkurenta nielen na tejto planéte, ale už aj v kozme.

A čo Ukrajinci? Drvivá väčšina z nich ani náhodou nevie, kde je sever. Politici a média vymývajú občanom posledné zostatky mozgu. Aby odviedli pozornosť od strašných domácich  problémov, používajú bežný trik z medzinárodnej praxe: treba si nájsť nepriateľa v zahraničí a strašiť bežných smrteľníkov agresiou zvonka. A kto je u nás dnes na rade v úlohe strašidla? Samozrejme, že Rusko: vyhovuje to Bruselu, vyhovuje to Washingtonu a vyhovuje to aj kyjevsko-majdanovému vedeniu krajiny.     

Najlepšie sa cíti vládna elita s oligarchickým kapitálom a veľkými podnikateľskými a politickými skupinami, ktoré rozmiestnili kapitál na európskom trhu a preto predpokladajú, že  v budúcnosti získajú „bonusy“. S pomocou európskej integrácie mienia ochrániť svoje kapitály doma a v zahraničí. Ak náhodou niečo praskne, žiaden problém: utečú do zahraničia, kde na nich čakajú ich milované milióny a miliardy. Ale aj oligarchovia tiež niečo nevedia: nie každému sa podarí utiecť... A takisto neprežije každý, kto utečie: niektorých nájdu aj na inom kontinente...

Ale to všetko bude AŽ POTOM... Zatiaľ Ukrajinci ani netušia, čo ich čaká v prípade, že Ukrajina vstúpi v EÚ: totálna privatizácia, totálne rozkrádanie štátneho majetku, značný pokles životnej úrovne obyvateľstva, hmlisté perspektívy a sľuby politikov, ktoré sa nikdy nesplnia, koloniálna práca - lacná pracovná sila, maximálne potlačenie národného ducha, kultúrnych a historických tradícií – všetko bude tak, ako na Slovensku, Česku, Poľsku, Bulharsku, Rumunsku a pod. - ibaže desaťnásobne horšie.

Po vstupe Ukrajiny do WTO HDP krajiny klesol o viac než 15%. Asociované členstvo v EÚ túto tendenciu iba zosilní. Súčasná vláda oligarchov, radikálov, nacistov a amatérov mieni obetovať sociálnu stabilitu v záujmoch veľkého kapitálu.

Chcete však počuť najväčšiu srandu? Aj ježkovi v lese je nad slnko jasné, že do EÚ Ukrajinu nikdy nevezmú. Brusel ju bude kŕmiť sľubmi možno 10-20 rokov – akurát, kým sa Európska únia nerozpadne /možno aj skôr/. V Bruseli, Berlíne, Paríži príliš dobre vedia, že EÚ takú hospodársku ťarchu neznesie a nebudú sa hrať na samovrahov.

O paradoxoch asociačnej zmluvy s Ukrajinou sa porozprávame v ďalšej časti tohto mini seriálu. Ako hovorí Béla Bugár: o tom – potom...