Pred 100 rokmi sa začala I. svetová vojna

Pred 100 rokmi sa začala I. svetová vojna

Presne pred 100 rokmi, 28 júla 1914, vypovedalo Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu. O deň neskôr začalo jeho podunajské loďstvo bombardovať Belehrad. Tak sa začala jedna z najväčších a najkrvavejších vojen v histórii – I. svetová vojna...

Foto: http://www.habsburg.estranky.sk, topky.sk, život.sk

Spomienky na „predohru“

Táto vojna však mala svoju „predohru“, na ktorú si v rovnaký deň spomenuli v Rakúsku a v Bosne – práve epizóda spojená s týmito dvoma krajinami bola svojráznym „spúšťačom“ veľkej vojny. V sobotu, 28. júna, si vo Viedni a v Sarajeve pripomenuli 100. výročie atentátu v Sarajeve.

Vojenské historické múzeum vo Viedni predstavilo novú expozíciu. Otvorenie bolo venované 100. výročiu atentátu na dediča rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda a jeho manželky, ktorý vyprovokoval prvú svetovú vojnu. Expozícia sa začína arcivojvodovým automobilom, v ktorom spoločne s manželkou cestoval do Sarajeva, jeho vojenskej uniformy a zakrvavenej košele. Končí sa vitrínou s invalidnými protézami a náhrobnými krížmi, ktoré symbolizujú pamiatku o viac ako 9 miliónoch obetí tejto vojny. Najväčším exponátom je gigantická pevnostná húfnica s hmotnosťou 80 ton. Najmenším zas medailón zobrazujúci Madonu, ktorý sa našiel na krku jedného z mŕtvych vojakov.

V Bosne a Hercegovine v ten istý deň otvorili zrekonštruovaný dom revolucionára Gavrila Principa, ktorý 28. júna 1914 zastrelil arcivojvodu Františka Ferdinanda a jeho manželku. Rodný dom Principa, bol dlhodobo múzeom, ale zničili ho počas vojny v r. 1995. Vtedy zhorelo viacero originálnych exponátov, dokonca aj plán atentátu na následníka trónu.
 

Atentát v Sarajeve

Habsburského následníka rakúskeho a uhorského trónu v to krásne nedeľné ráno 28. júna 1914 nadšene zdravili obyvatelia provinčného hlavného mesta Sarajevo. Opatrenia na jeho ochranu boli veľmi primitívne. Pár minút po desiatej na kabriolet, v ktorom arcivojvoda František Ferdinand a jeho manželka Žofia, vojvodkyňa z Hohenbergu, prechádzali ulicami Sarajeva, hodili bombu. Arcivojvoda však stihol zdvihnúť ruku, ktorou chcel ochrániť Žofiu pred letiacim predmetom a zároveň odrazil bombu, takže nálož vybuchla za nimi. Črepiny ľahko zranili niekoľko divákov a pasažierov v nasledujúcom aute. Napriek tomu sa rozhodlo, že následník trónu na uvítací ceremoniál v mestskej radnici predsa len pôjde. „Myslíte, že priletí ešte ďalšia bomba?“ spýtal sa vtedy nahnevaný František Ferdinand svojho hostiteľa, bosnianskeho vojenského veliteľa, generála Oskara Potiorka. Generál sa usiloval incident zľahčiť a opýtal sa: „Myslí si azda Vaše Veličenstvo, že ulice sú plné atentátnikov?“ Napriek tomu zmenili verejne oznámenú trasu. O zmene plánu neinformovali šoféra. „Čo to má znamenať? Tadiaľto nie!“ začal kričať generál na šoféra, keď auto arcivojvodu odbočilo zo širokého Appelovho nábrežia na  Ulicu Františka Jozefa. Šofér zmätene zastal a chcel s vozidlom z úzkej ulice vycúvať.

Práve vtedy si išiel Gavrilo Princip kúpiť sendvič v jednej z bočných uličiek Sarajeva a videl, ako po ceste prešlo auto s arcivojvodom. Tomu stačilo zdvihnúť pištoľ a dvakrát vystreliť z piatich metrov. Prvá guľka sa odrazila od kovania auta a zasiahla Žofiu do brucha, druhá Františka Ferdinanda priamo do krku. O chvíľu boli obidvaja mŕtvi...

Princip sa pokúsil zabiť sám tabletkou s cyankáliom a následne aj svojou zbraňou, ale jed vyvrátil pretože bol pravdepodobne starý, a zbraň mu vytrhli ľudia z rúk skôr ako stihol vypáliť ďalšiu ranu. Na mieste ho zatkli, rovnako ako atentátnika s bombou hodinu predtým - v pokuse o samovraždu im zabránil okolitý dav. Ukázalo sa, že ide o juhoslovanských revolucionárov Gavrila Principa a Nedeľka Čabrinovića, členov skupiny Mladá Bosna.

Principa a  Čabrinovića uznali vinnými z vraždy a vlastizrady. Vtedy však nemali vek 20 rokov a preto nemohli dostať trest smrti. Odsúdili ich na najdlhší možný trest - 20 rokov väzenia.  Obaja zomreli vo väzení na tuberkulózu ešte počas vojny. O 2 roky neskôr previezli Gavrilove pozostatky do Sarajeva. Zbraň, ktorú Princip použil, Browning M 1910, prednedávnom našli a je vystavená vo viedenskom Múzeu vojenskej histórie. Druhá guľka, ktorá zabila Františka Ferdinanda, je uložená v zbierke múzea na zámku Konopište pre meste Benešov, v Českej republike.

Začiatok vojny

Po atentáte Viedeň obviňovala Srbsko, že nesie zodpovednosť za vraždu následníka trónu a jeho manželky. Necelý mesiac po atentáte, 24. júla, poslala Rakúsko - uhorská vláda Srbsku  ultimátum. Ministerská rada, ktorá ho zostavovala, dopredu vedela, že ho  Srbsko neprijme, pretože tam boli veľmi ponižujúce požiadavky znamenajúce stratu suverenity krajiny. Srbsko nebolo na vojnu pripravené, ustúpilo, ale ultimátum v plnom rozsahu nemohlo prijať. Už 28. júla 1914 vypovedalo Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu. O deň neskôr začalo jeho podunajské loďstvo bombardovať Blehrad. To okamžite využili v Berlíne ako zámienku na vypovedanie vojny Rusku. Ruská vláda vyhlásila 30. júla mobilizáciu, rakúsko-uhorská - 31. júla.

O pár dní, 2. augusta, vypovedalo Nemecko vojnu Francúzsku. v ten istý deň obsadilo Lucembursko,a deň nato vstúpili nemecké vojská do neutrálneho Belgicka, aby tak získali prechod do Francúzska. Belgicko požiadalo o pomoc Britániu. Porušenie neutrality Belgicka dalo v Spojenom kráľovstve podnet na vypovedanie vojny Nemecku /4. augusta/. Dňa 6. augusta vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Rusku, 7. augusta ohlásila vojnu s Rakúsko-Uhorskom Čierna Hora, do týždňa vstúpili do vojny proti Rakúsko-Uhorsku aj Francúzsko a Spojené kráľovstvo a 28. augusta ohlásilo Rakúsko-Uhorsko vojnu Belgicku. Z ázijských krajín vstúpilo do vojny po boku Dohody Japonsko /23. augusta/, Japonsko zabralo v Číne nemecký prístav Kiau-Čeu a Turecko po boku Nemecka a Rakúsko-Uhorska /30. októbra/.

Prečo sa to stalo?

Vo veľkej vojne na jednej strane stáli štáty Dohody. ktoré na začiatku vojny tvorilo Francúzsko, Rusko a Spojené kráľovstvo. Neskôr sa k nim pridalo Taliansko /1915/, USA /1917/, Japonsko a ďalšie. Ich oponentom boli Ústredie veľmocí - Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Neskôr sa k nim pridala Osmanská ríša, Bulharsko a ďalší. Neutrálne do konca vojny v Európe zostalo Španielsko, Švajčiarsko a škandinávske krajiny.

Existujú dve koncepcie, ktoré vysvetľujú začiatok I. svetovej vojny. Prvá hovorí o „vojne podľa plánu“, pojme, ktorý zaviedol v r. 1969 britský historik Taylor. Jeho oponenti tvrdia, že k svetovej vojne viedla séria tragických náhod, nedôvera medzi mocnosťami a absencia koordinácie medzi monarchiami. Ale stúpenci oboch koncepcii sa zhodujú v tom, že vtedajšie rozpory medzi mocnosťami sa iba ťažko dali vyriešiť mierovou cestou. A nasledovala vojna...